Pekný príbeh, taký zo života, no možno by bolo dobré dať tam trochu hlbší psychologický rozmer, aby to nebolo také čierno-biele: títo sú dobrí a títo zlí. Zakázaná láska máva rozmery, ktorým rozumejú len tí dvaja, čo ju prežívajú.
Pekný príbeh, taký zo života, no možno by bolo dobré dať tam trochu hlbší psychologický rozmer, aby to nebolo také čierno-biele: títo sú dobrí a títo zlí. Zakázaná láska máva rozmery, ktorým rozumejú len tí dvaja, čo ju prežívajú.
Milý admin, môžeš dať tento komentár preč? Ak tu nemôzu byť ponuky na knihy, tak toto by tu tiež nemalo byť.
... ale takého Nevedka mám doma stále... A keď ma prepadne nostalgia, čítam si ho. :) pekný deň, Janina.
Ale vo fantasy sa dá možno viac povedať, ako v reálnej historii. Mala som tu recenziu ku knihe pani Boženky Kenčovej Planina snov. Ona tam dokonale vystihla heslo "Drž hubu a krok".
Dobrá upútavka, mám fantasy rada a zasadená do slovenských reálií môže byť moc fajn.
Ale kdeže, upaľuje sa aj dnes, keď nie telo, tak duša iste.
Musí byť smutné všetko nechať tak, a odísť. A to sa nedeje len na Ukrajine. Aj u nás su ešte stále "hladové doliny", odkiaľ ľudia odchádzajú. Viď. Gemer.
Ale tá informácia ohľadne 205 riadne mýli. Pretože až donedavna bola 205 trolejbus, ktorý šiel na Trnávku. A dnes v ňom sedelo viacero ľudí bez lístka. Prečíslovali ho na 60 tku, ale ļudia to majú zafixované po starom.
To spiace dieťa na rukách matky a dve obrovské tašky prezrádzali, že to s odchodom myslia vážne. Či tu našli to, čo hľadali, neviem. Vyzerali bezradne.
https://imhd.sk/ba/doc/sk/21159/Region%C3%A1…
Sadla som do autobusu a tam mi to povedali.
Vieš, tak pekne ma už dávno nikto nenazval... Takže ďakujem, ale bohyňa nie som. Viem, že vtedy to nebolo Slovensko, ale územie, ktoré dnes nazývame Slovenskom. Len je to proste na názov príliš dlhé, tak preto... A snažím sa to v ďalšich riadkoch vysvetliť.
Snáď mi bude, mne Rozprávkarke, ktorá sa živí fantáziou tak, ako iní chlebom, odpustené. Snažím sa držať aj reálií, ale tá fantázia ma aj tak vždy zatiahne niekde inde.
Ja sa nehádam, len ma proste zaujíma, čo bolo v minulosti a čo bude v budúcnosti. Občas si vravím, že najväčšou pokladnicou spomienok aj tak je ľudská fantázia, pretože vidí za mená aj za čísla, tak povediac pod povrch aj za roh.
Čiže áno, pripomienka je správna, zomrel v r.175, keď mal Commodus 14 rokov, už bol spoluvladcom Marca Aurelia
Odporúčame