súhlas, Belívko. Tak je.
Belívko, áno, tam sme boli ako taká poriadna talianska rodina, ráno pohdaní, večer udobrení v posteli.
A ver mi, že mi to chýba. Že sa tam točili reči okolo normálnych, obyčajných ľudí. S ich vášňami, s ich prirodzenými ľudskými prejavmi - niektorí nás milovali, iní zatracovali. S niektorými sme boli priatelia na život a na smrť, iní nás išli utopiť v lyžičke vody. Malo to vôňu človečiny.
beaver, áno, máš pravdu, ale musíš uznať, že je to jedna z najfascinujúcejších rozprávok ľudstva.
:-) Majka, v tomto je virtuál dosť temné močarisko. Písala si, že si tu nová. Hm, tak ja neviem,ale zažiť sa tu dá veľa. Aj totálne opojenie, aj totálne vytriezvenie. A vždy je dobré, ak nájdeš niekoho, kto sa Ti stane blízkym priateľom. Takým, ktorému rozumieš a kto rozumie tebe. To je potom nastálo.
Stopercentný súhlas, Evita. A mnohí sa poznajú/poznáme aj v reále. Virtuál nás zoznámil.
Majka, to Ťa nemôže zastaviť - pár negatívnych reakcií. Alebo ak, tak len na čas, že si odpočinieš. A tu sa v poslednom čase často skloňuje slovo duša. Ja som o nej nikdy nehovorila veľa, ale viem, že ju mám - takú, aká je. Ľudia bez duše sú len stroje, čo nič necítia.
a pravda je, že aj na facebooku mám celkom dobrý diskusný klub, priateľov z rovnakého "cechu", ako som ja, ktorí milujú poéziu, básne, a všetko, čo sa týka krásnych slov. Tu sa cítim tak trochu ako nahý v tŕni.
Ero, ja si tiež kupujem veci pre potešenie, aby som sa v nich vítila dobre, aby som sa v nich JA cítila pekná. Nepotrebujem, aby mi ktosi závidel. A vlastne mám radosť, keď sa niekto cíti rovnako fajn, ako ja.
Ero, v tom má Svetlo pravdu. Je jedno, či je to reál alebo virtuál. Je to o tom, čo má človek v sebe. O charaktere. O vnútri. A vlastne niet lepšieho zrkadla na ľudskú dušu, ako sú písmenká. V ňom dokonale vidíš, aký ten druhý je.
Svetlo, ja som nikdy nebola chlapcom, ak som žila iné životy, vždy som v nich mala svoju veľmi ženskú dušu - a tá by do mužského tela nikdy nevliezla!
:-)
Ero, ja som bola zvyknutá na diskusie a komentáre ešte na prvom blog.sk, teda uplne prvom, pôvodnom, ktorý predtým pravda používala, tams me boli zvláštna komunita, veľmi komunikatívna. Žiaľ, vyhranili sa tam veľmi silné skupiny, s vedúcimi polarizujúcimi osobnosťami (medzi nimi i bloger, ktorý tu stál/skrýval sa za menom Anky Frňovej - nuž a pre tých sa tá komunita rozpadla, resp. niekoľkí z blogerov odišli sem. Bol to však iný blog, taký ľudský, politika takmer vôbec, zato však ľudské osudy, vnútro človeka. A to mi tu chýba. Ale mám to tu rada.
Majka, tak som sa u Teba zastavila aj ja. Mohla si to dať viacej do polohy humoru. Takto chápem, že to naše silnejšie polovičky "zaškrelo".
Ale táto básnička napovedá, že máš na satiru. Len triafaj tam, kde je to naozaj treba. Satira je silná zbraň.
Evka, aj ja Vám to želám. Priateľstvo - nech je akékoľvek, virtuálne, či reálne, je skvelá vec.
Atlantída je všetko:legenda, báj, rozprávka, ale aj veľký výkričník a výstraha. A sen. Ako dosiahnúť najvyšší stupeň poznania a nezničiť pritom vlastnú civilizáciu.
Odporúčame