Veľmi realistická poviedka.
Mám až traumu z preplnených čakárni bez rozumného systematického poradovníka. Okrem iného, aj pre tento stav sa snažím udržať v dobrej kondícii, aby som sa vyhol akémukoľvek stretu s "čakárňou".
Chlape, prečo sa tu sílite?
Prečo potrebujete písať každý deň, aj keď nemáte tému na zamyslenie? Len také plytké drísty.
Ste ako tuto "Stando41".
Ak ste si každodenný príspevok dali ako záväzok, vädzte, že to nemáte za potreby.
NEZNIŽUJTE KVALITU tohto portálu takouto hlušinou. Pre ilustráciu si predstavte, keby tu bolo takýchto pisálkov desiatky.
Súhlasím s Vami.
Mal som kolegu, ktorý hodne konzumoval rôzne vitamíny v tabletách - nemohol som sa na to pozerať. Vysvetľoval som mu, že takto prijímané vitamíny nemusia byť škodlivé, ale keď ich vysadí, potom môžu nastať problémy.
Ja sa riadim sedliackym rozumom - telo si samo zapýta, čo potrebuje ... len ho treba počúvať a nič netreba preháňať.
"Vidieť to na vlastné oči,... zvriesknem na ňu, ženská, čo ste rozum potratila?!"
... a inak ste v poriadku?
""Za socializmu nebolo možné niekomu zobrať dom, ... neboli exekúcie. Toto bola skutočná demokracia"""
------------------------------------------------ -------------------------------------------------- -------------------------------------------------- -
Väčšiu sprostosť som nepočul: DEMOKRACIA za socíku ---- hahahaha - hohohohoh - hihihihi
My, Slováci, sme nikdy nemali územné nároky na územia, ktoré nám nepatrili ...
...
Za 1.Slovenského štátu Hitler ponúkol slovenskej vláde, že ak sa budeme podieľať na porcovaní Poľska, pripadne nám región Zakopaného - teda celý región našich Vysokých Tatier. Naši vtedy odmietli a nič lepšie ani urobiť nemohli.
Keď sa rozdelilo Československo v r.1992-3, bola vypracovaná štatistika názorov obyvateľstva. Česi to vnímali úplne odlišne, ako Slováci. Kým Slovákom vadilo, že sme na tom ekonomicky horšie, Česi zasa ľutovali územnú stratu.
Taký sme my, tak tu netrepte pán "hovnológ" o našich územných nárokoch. Pokiaľ Vy máte neukojiteľnú túžbu po územiu, tak na jar pri orbe, odorte aj kus susedovej role, to bude také typiske slovenské.
SVOJE SI NEDÁME, CUDZIE NECHCEME !!!
To je jedna stránka veci + čo investícii tam treba naliať bez nádeje na akúkoľvek návratnosť. Veď tam nie sú cesty, elektrifikácia na kolene, industrializácia na nule, poľnohospodárstvo vo forme záhumienkov. Na turistiku tam chodia iba Česi, lebo Ivan Olbracht a Nikola Šuhaj je ich srdcovka.
Väčšiu sprostosť som na tomto portále ešte nečítal.
Poprosil by som pána "politológa" o jedinú odpoveď na moju otázku: Pane, boli ste niekedy na Podkarpatskej Rusi?
Vyrastal som na dedine, kde sme chodili kosiť, hrabať seno ... kto by si tam v šírom poli umýval ruky? Na záchod sa chodilo do kríkov, neskôr sa jedlo. Čo sa týka vody, boli sme radi, že máme čo piť ... a to sme ako deti museli zopárkrát ísť pre vodu zo 2km k studničke.
V súčasnosti v civilizácii je situácia síce iná, ale nič sa nemá preháňať. Po príchode domov si ale treba umyť ruky, to určite, bezpodmienečne každopádne jednoznačne bez diskusie okamžite ihneď a zaraz.
Popis situácie:
1.Zlodej si v LIDL-i v kľude vkladá rôzny tovar do krabice od jogurtov.
2.Zlodejova partnerka vchádza do predajne, čím otvára "vchod" a týmto kľudne vychádza zlodej s tovarom - mimo pokladní.
3.Situáciu zbadá jeden zákazník, ktorý stojí v rade pri páse a upozorňuje SBS-kára.
4.SBS-kár vybieha a zlodeja zadrží na parkovisku.
5.Spolu idú do predajne a vracajú tovar do regálov.
6.Prepúšťa zlodeja s mentorským: "No-no-no ... ešte raz a bude zle!"
7.Vychádza zákazník, ktorý upozornil na zlodeja.
8.Zlodej ho čaká na parkovisku a verbálne ho osočuje ... príde s ním až k jeho autu a sľubuje mu požiar tohto auta. Našťastie je zlodej jak vytrasená Detva a zákazník chlap jak hora. Nič si z chmatáka nerobí.
9.Je mi z toho zle ... blivno.
10.Poučenie ..... "STARAJME SA KAŽDÝ O SEBA (v tomto štáte)" - čo je samozrejme ako poučenie nemorálne, zlé a sebecké.
Bol som svedkom ako SBS-kár chytil zlodeja v LIDL-i. Išiel s ním späť do predajne a tam so zlodejom vrátili tovar do regálov. Potom zlodeja vypustil - ani nevolal policajtov, ani ho nenakopal do riti, ako to robili esenbáci za totáča.
Toto je jeden z najhodnotnejších blogov z celej histórii všetkých blogov v Pravde ... má skutočne veľkú výpovednú hodnotu, neuveriteľné slovné zvraty, obrovské poučenie do života hlavne pre mladých .. a samozrejme vtip a irónia. To tam všetko je ... vysoká laťka pre všetkých blogerov.
Énem tak dál, pane.
Ostať v natrvalo v zahraničí ... to chce silný žalúdok, lebo pre domácich budú naši vždy len prisťahovalci, náplava, aj keď sa tvária že ich berú, nie je to tak. Až ich deti majú šancu.
Máte pravdu. Čo sa týka pohybu peňazí je pacient z tejto hry v podstate vylúčený a preto je systém neprehľadný.
Pacient je len na začiatku, keď zaplatí ZP. Potom už stráca prehľad. Je to zapríčinené aj 100%-tnou solidárnosťou systému, takou až socialistickou. Prispievame rôznymi dávkami, ale starostlivosť je rovnaká pre všetkých.
Niekedy mám pochybnosti o správnosti povinnom ZP. Pri dobrovoľnom poistení by boli poistenci PÁNI pacienti a lekári by ich brali ako solventného zákazníka.
"... hneď potom, ako začala vrieť voda, vypol, s tým, že ju ešte zo dva,
trikrát vždy po nejakých troch minútach zapnem na zhruba dvadsať sekúnd, takže
dokopy malo moje varenie trvať, poručenopánu, bajočko tri a pol minúty, no štyri ..."
Teoreticky máte pravdu, ale nesmiete zabúdať, že najviac energie sa spotrebuje pri zohrievaní (rozbehu) platničky. Rovnako, ako najviac benzínu spálite pri rozbehu auta, či štarte lietadla. Stačí si sadnúť na bicykel a vidíte, koľko energie potrebujete na rozjazd a koľko na udržanie už rozbehnutého chodu.
Skutočnú spotrebu zistíte na elektromeri pri vypnutých ostatných spotrebičoch.
Pomerajte to prosím, samotného ma to zaujíma.
..."v tenkej vetrovčičke, s odretými topánkami"...
Treba aj trochu popremýšľať ... bezdomovci sa môžu raz za týždeń okúpať a prezliecť do opratého oblečenia. Takže ak je bezdomovec chatrno oblečený v deň výmeny šatstva si proste nafasuje teplejší ancug.
A za druhé ... nikdy nedávajte bezdomovcom peniaze. Dajte im oblečenie, jedlo, pozvite ich na kávu, alebo domov na obed.
Tanec je jeden z mála prejavov našich emócii, ktorých estetická stránka je veľmi pekná.
Bohužiaľ, ja mám, ako manželka tvrdí(výborná tanečnica) - "drevenje nohy", ale zmysel pre rytmus mám ,-)
Pekný deň prajem.
Odporúčame