Ubohý čúrik.
Nechajte si svoje modré gule. Nie sú vám síce na nič, no ich nestratený glanc môže zažiariť na vianočnom stromčeku.
Rád som vám pomohl. Keby sa nejakou náhodou vtáčik postavil, tak sa skúste niekoho spýtať že čo ďalej.
Vtáčik sa pred lietaním musí postaviť. V polohe vismo bude márne mávať krídelkami.
Veľký vták s malým vtáčikom - to sa naozaj teším. Orol je síce najväčší vták na Slovensku, ale keby ste boli pštros, tak by ste boli ešte väčší.
Na Libave bolo kadečo, okrem iného Město Libava bolo ubytovňou pre ruských dôstojníkov s rodinami. No a bol tam vojenský priestor, na ktorom sa mohli vyšantiť vojská všeho druhu. Zažil som tam mrazy -28 a keď som vtedy pozoroval ruských soldátov, ako holými rukami zahrabávajú do snehu protitankové míny, tak som náramne oceňoval fakt, že som príslušníkom Ľudovej armády ČSSR.
Prepáčte, s vami si to nerozdám. Nie som zoofil, vták - vlastne vtáčik - ma nezaujíma.
Niekto krátke ručičky, niekto krátkeho pipíka a strašnú snahu nejako to kompenzovať.
Samozrejme, že mám, na vojne som si kúpil od Rusov na Libave Kalašnikova za 5000 Kčs. (Žartujem, 5000 Kčs bola vtedy pre čatára absolventa nedosiahnuteľná suma. Zvyšok je realita, bodák predávali za stovku a liter nafty za korunu.)
Vykaním sa nezbavím kriplov, ktorých jediným cieľom je sviniť diskusie. Administrátor sa ich však zbaviť dokáže. Ak dovolíte, tak na vaše nechutné spôsoby ho idem upozorniť, čúrika k vám pridám.
S vami a vám podobnými by sa asi rok 1989 nekonal. Spomenul som si na jeden vtip:
Stretnú sa po druhej svetovej Slovák a Čech. A Čech sa pýta:
- Heleďte, jak se vám povedlo to Slovenské národní povstání?
- No, keď nás zatlačili do hôr, tak som na voze nosiu v sene fliničku a keď sa naďabiu dáky Nemec, tak som ho odbachou...
- No jó, flintička! Ale to u nás bylo zakázaný!