Denne sa skláňame pred najväčšími, najhoršími lumpami, uctievame ich bohatstvo a s nami celý svet.
Ak sa pozrieme na ich život zblízka, sú to tí najzvhlejší zločinci, podlosť, krivota je ich život, ale požívajú slávu, moc a ich zločiny chránia zákony.
A my to akceptujeme, nebránime sa, ešte ich oslavujeme, chceli by sme byť na ich mieste.
Pritom smiešna krádež, krádež k prežitiu jedného z nás, pre klások kukurice, je verejnou ostudou, hanobíme ho a vylúčíme zo spoločnosti.
Obyčajný chuďas, čo chcel iba prežiť pyká i za megazlodejiny tých, čo ich velebíme a volíme si ich za správcov našich životov.
Ten chuďas z našich radov pyká pre výstrahu i za naše chyby a vylúčili sme ho samy. Je to naše dielo, sme nesmierne pokryteckí a bezohľadní.
Tá kauza mi je ľahostajná a nebudem sa zúčastňoval divadla nenažratej chásky. Umelci vždy boli predajní, veď za peniaze iných zahrajú hocičo, keď sa zaangažovali, bolo to jasné, o čo vlastne ide.
S tým práv.povedomie slov.občana nesúvisí .....


