Raz darmo! Ak to človeku nie je dané zhora, nepochopí duchovné pravdy!
Raz darmo! Ak to človeku nie je dané zhora, nepochopí duchovné pravdy!
“Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do záveru systému vecí.“ - Matúš 28:19, 20.
Už v piatom storočí pred n. l. zistil grécky filozof Platón slabé stránky demokratickej vlády. Podľa toho, čo sa píše v knihe A History of Political Theory (Dejiny teórie politiky), napadol „nevedomosť a neschopnosť politikov, čo je osobitnou kliatbou demokracií“. Mnohí dnešní politici sa s poľutovaním vyjadrujú, aké je ťažké nájsť talentovaných ľudí spôsobilých pracovať vo vláde. Ľudí „rozčuľujú čelní predstavitelia, ktorí sa javia malí v čase, keď problémy, pred ktorými stoja, sú také veľké,“ písalo sa v novinách The Wall Street Journal. Ďalej sa v nich uvádzalo: „Sú znechutení, keď v čase, keď hľadajú vedenie, nachádzajú nerozhodnosť a korupciu.“
NIEKTORÉ FILOZOFIE VERZUS PRAVDA
POZITIVIZMUS: Názor, že všetky myšlienky náboženskej povahy sú neoveriteľným nezmyslom a že predmetom filozofie je zjednotiť pozitívne vedy, aby vytvorili určitý celok.
EXISTENCIALIZMUS: Jeho zástancovia boli značne ovplyvnení hrôzami druhej svetovej vojny, a preto nadobudli pesimistický pohľad na život. Existencializmus zdôrazňuje skúmanie ľudských múk tvárou v tvár smrti a prázdnote života. Existencialistický autor Jean-Paul Sartre povedal, že keďže niet Boha, človek je opustený a existuje vo vesmíre, ktorý je absolútne ľahostajný.
SKEPTICIZMUS: Zastáva názor, že pozorovaním a rozumom nemožno dospieť k nijakému objektívnemu, univerzálnemu poznaniu — k nijakej pravde — o bytí.
PRAGMATIZMUS: Pravú hodnotu nášho presvedčenia určuje výlučne podľa jeho praktickej spojitosti s ľudskými záujmami, napríklad pri prestavbe vzdelania, morálky a politiky. Nepredpokladá, že pravda sama osebe má dajakú hodnotu.
Počas 19. storočia kritici náboženstva nadobúdali smelosť vo svojich útokoch. Neuspokojovali sa len s poukazovaním na nedostatky cirkví, ale začali spochybňovať samotný základ náboženstva. Kládli otázky: Čo je to Boh? Prečo potrebujeme Boha? Ako ovplyvnila viera v Boha ľudskú spoločnosť? Muži ako Ludwig Feuerbach, Karl Marx, Sigmund Freud a Friedrich Nietzsche predkladali svoje argumenty vo filozofických, psychologických a sociologických pojmoch. Teórie ‚Boh nie je nič iné než výplod ľudskej obrazotvornosti‘, ‚Náboženstvo je ópiom ľudstva‘ a ‚Boh je mŕtvy‘ zneli novo a veľmi vzrušujúco v porovnaní s nezáživnými a nezrozumiteľnými dogmami a tradíciami cirkví. Zdalo sa, že mnohí ľudia konečne našli slová, ktorými by vyjadrili pochybnosti a podozrenie, ktoré tajili v kútiku svojej mysle. Rýchlo a ochotne prijali tieto myšlienky ako novú pravdu evanjelia.
Tým, že Origenes zmiešal biblické učenie s gréckou filozofiou, znečistil svoju teológiu omylom, a to malo pre kresťanstvo katastrofálne následky. Napríklad hoci väčšina jeho nepodložených špekulácií bola zavrhnutá, jeho názory o „večnom plodení“ Krista prispeli k položeniu základu nebiblickej náuky o Trojici. Kniha The Church of the First Three Centuries (Cirkev prvých troch storočí) hovorí: „Záľuba vo filozofii [s ktorou prišiel Origenes] sa nemala tak skoro vytratiť.“ Aký to malo dôsledok? „Bola narušená jednoduchosť kresťanskej viery a do cirkvi sa dostalo nekonečné množstvo omylov.“
Definícia: Slovo filozofia pochádza z gréčtiny a znamená „láska k múdrosti“. Filozofia, ako sa toto slovo používa tu, nie je založená na viere v Boha, ale jej cieľom je poskytnúť ľuďom ucelený pohľad na vesmír a vychovať z nich kritických mysliteľov. Pri hľadaní pravdy využíva skôr špekulatívne prostriedky než pozorovanie.
Pre ľudstvo všeobecne je nemožné pochopiť ako sa dnes spĺňujú slová Jehovu Boha svojmu synovi: “Jehovov výrok môjmu Pánovi: ‘Seď po mojej pravici, dokiaľ ti nedám tvojich nepriateľov ako podnož pod nohy’!“ - Žalm 110:1.
Celkovú predstavu o tom, čo zmena osobnosti zahŕňa, získaš, ak si prečítaš 4. kapitolu Efezanom a 3. kapitolu Kolosanom.
Dobrá pohnútka nám pomáha vytrvávať
Dôležitosť lásky ako motivácie je vidno aj z toho, ako sa mnohí usilujú o zbožnú oddanosť z lásky! Biblia sľubuje bohaté požehnania už teraz a nepredstaviteľne úžasné požehnania v budúcnosti. (1. Timotejovi 4:8) Silná viera v tieto sľuby a presvedčenie, že Jehova „sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“, pomáha kresťanovi stáť pevne vo viere. (Hebrejom 11:6) Väčšina z nás túži po splnení Božích sľubov a stotožňuje sa s tým, čo cítil apoštol Ján, keď povedal: „Amen! Príď, Pán Ježiš!“ (Zjavenie 22:20)
“Stvoriteľ (Jehova Boh) mení časy a obdobia, odstraňuje kráľov a dosadzuje kráľov.“ - Daniel. 2:21.
Apoštol Pavol v liste Korinťanom citoval z knihy Izaiáš, keď napísal: „Tak ako je napísané: ‚Oko nevidelo a ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpilo to, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.‘“ (1. Korinťanom 2:9)* Ani Pavlovo vyjadrenie, ani Izaiášove slová sa nevzťahujú na to, čo Jehova pripravil pre svoj ľud v nebeskom dedičstve či v budúcom pozemskom raji. Pavol spája Izaiášove slová s požehnaniami, z ktorých sa kresťania v prvom storočí už tešili, ako bolo napríklad porozumenie hlbších Božích vecí a získavanie duchovného osvietenia od Jehovu.
“Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou bude merané aj vám!” - Matúš 7:1, 2.
“Urobil si človeka o málo menšieho, ako sú tí božskí (anjeli), a potom si ho korunoval slávou a nádherou.” - Žalm 8:5.
“Všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar je zhora, lebo zostupuje od Otca [nebeských] svetiel, a u neho niet zmeny z otáčania sa tieňa.” - Jakub 1:17.
“Bratia, boli ste samozrejme povolaní k slobode! Len nepoužívajte túto slobodu ako podnet pre telo, ale s láskou si vzájomne slúžte ako otroci!” - Galatským 5:13.
“Jehova je Duch! A kde je Jehovov duch, tam je sloboda.” - 2. Korinťanom 3:17.
Ako Stvoriteľ, Jehova Boh, má pod absolútnou kontrolou celú situáciu ľudstva až dodnes môže byť už dnes zjavené, ale len úprimým, poctivým a pokorným ľuďom!
Niektoré údaje migračnej štatistiky:
▶ Osem percent francúzskej populácie tvorí 4,5 milióna prisťahovalcov vrátane 1,5 milióna Severoafričanov
▶ Len na jednom úseku hraníc USA s Mexikom zatkne 800 úradníkov pohraničnej stráže každú noc priemerne 1 500 osôb, ktoré chcú ilegálne prejsť do USA
▶ Asi 20 percent austrálskej populácie sa nenarodilo v Austrálii
▶ V Západnej Európe pracuje ilegálne asi milión Poliakov
▶ V minulom roku vycestovalo legálne za prácou do Južnej Afriky 350 000 mužov. Počet cudzincov bez zákonného povolenia je asi 1,2 milióna
▶ V roku 1990 sa najmenej 185 000 sovietskych Židov vysťahovalo do Izraela
▶ Od roku 1975 sa presťahovalo do Spojených štátov z juhovýchodnej Ázie vyše 900 000 osôb
▶ Každý týždeň emigruje z Hongkongu najmenej tisíc obyvateľov