Juraj Rizman sedel vo svojom petržalskom byte, kde bolo až nepríjemne ticho. Vonku padala tma, ulica bola prázdna, a keďže bol začiatok septembra, ešte aj radiátory boli vypnuté. Občasný zvuk z výťahovej šachty či kroky na chodbe prerušené len bzukotom nočných lámp dotvárali atmosféru osamelosti. Juraj si povzdychol a pozrel na starý revolver, ktorý si nedávno kúpil ako zberateľský kúsok. Nešlo o funkčnú zbraň, aspoň tak si to doteraz myslel – bola to len spomienka na minulosť, na časy, ktoré nikdy neprežil, ale ktoré ho fascinovali.
Sedel za kuchynským stolom, kde mal rozložené všetko potrebné na čistenie zbrane. Starostlivo sa pustil do práce, uvoľnil valec, prečistil hlaveň a vrátil ho späť. Zbraň mala mať, podľa jeho najlepšieho presvedčenia, prázdny zásobník. Všetko to bol len rituál, niečo, čo ho malo upokojiť po dlhom dni.
