Domnievam sa, konzílium je porada tímu lekárov rozličných odborov na spresnenie diagnózy pri ťažkých al. nejasných ochoreniach; poradný zbor lekárov.
Zrejme nemožno hovoriť, že ide o poradný orgán(!).
Domnievam sa, konzílium je porada tímu lekárov rozličných odborov na spresnenie diagnózy pri ťažkých al. nejasných ochoreniach; poradný zbor lekárov.
Zrejme nemožno hovoriť, že ide o poradný orgán(!).
K vašej tretej vete: kto/čo to je Konzílium epidemiológov, infektológov a verejných zdravotníkov? Je to dajaký orgán? Kto konzílium zriadil a na základe ktorého zákona, ako znie jeho štatút a kde je zverejnený?
Som za serióznu diskusiu.
Prečo tárate?
A/ Čítam: „11.Ak ich chceme otvoriť, Konzílium epidemiológov, infektológov a verejných zdravotníkov určilo tieto podmienky, ktoré musia byť splnené súčastne:“.
A/1 Prosím kto/čo to je Konzílium epidemiológov, infektológov a verejných zdravotníkov? Je to dajaký orgán? Kto konzílium zriadil a na základe ktorého zákona, ako znie jeho štatút a kde je zverejnený?
B/ Čítam: „13. Do nedele čakám na splnenie domácej úlohy kolegom Sulíkom – “.
B/1 Do akej nedele, prečo do nedele? Veď minister/podpredseda vlády SR nie je podriadeným predsedovi vlády.
Uznesením vlády alebo uznesením Ústredného krízového štábu iste možno dať úlohy členovi vlády, ak uznesenie bude v súlade so zákonom.
Čítam: „Takže moje návrhy boli práve na Pandemickej komisii schválené:
1) od pondelka otvorené divadlá, kiná a kostoly s maximálnou kapacitou 50%
2) fitness a plavárne, max. 6 osôb, 15m2/os
3) spustená Slovenská hokejová liga a 1. futbalová liga, zatiaľ bez divákov“.
Nuž, podľa platného štatútu
https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25101/1
Pandemická komisia vlády SR ako poradný orgán vlády je zriadený za účelom navrhovania opatrení(!), s cieľom chrániť životy a zdravie a znížiť ekonomickú záťaž obyvateľstva za účelom zachovania nevyhnutného chodu hospodárstva a verejného života v prípade pandémie.
Podľa platného štatútu pandemická komisia schvaľuje len Pandemický plán pre prípad pandémie v Slovenskej republike.
Môže byť v danom prípade prijatý záver rokovania pandemickej komisie, že odporúča, navrhuje.
Pandemocká komisia informuje vládu o výsledkoch svojich rokovaní formou prijatých uznesení.
Čítam: „Najtrapnejšie na tom však je, že na Ústredný krízový štáb pošle miesto seba 5 svojich ľudí, tí všetko odhlasujú, ale následne ich spod slnečníka zaprie a všetko je naopak.“.
V skutočnosti z čl. 2 odseku 4 Štatútu ústredného krízového štábu vyplýva, že členmi ústredného krízového štábu sú zástupcovia, ktorých určuje príslušný vedúci
a) xxx
c) Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
Keďže minister hospodárstva ako príslušný vedúci zrejme určil konkrétnu osobu, ktorá je členkou ÚKŠ za ministerstvo hospodárstva, nikoho miesto seba nemusel posielať na rokovanie ÚKŠ.
To, že ďalšie osoby (5 z okruhu SaS) sú členmi ÚKS vyplýva priamo zo štatútu ÚKŠ. Napríklad minister zahraničných vecí a európskych záležitostí je podpredsedom ÚKŠ.
A/ Čítam: Hlava štátu deklaruje, že ak by k návrhu mimoriadnej situácie(!) došlo, plne by uplatnila právomoc prezidenta rozhodnúť o jej nariadení alebo nenariadení.
B/ Nie je jasné, prečo hovorí o návrhu mimoriadnej situácie.
C/ Vláda dňa 11. marca 2020 schválila návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa § 8 zákona NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území SR; vyhlásila podľa § 8 spomenutého zákona 12. marca 2020 od 06:00 hod. mimoriadnu situáciu pre územie SR.
D/ Ide o problematiku výkonu mimoriadnej služby profesionálnych vojakov.
Otázka znie tak, že či vykonávajú alebo nevykonávajú v skutočnosti mnohí profesionálni vojaci mimoriadnu službu v rámci vyhláseného núdzového stavu.
Vláda uznesením č. 704/2020 zo 4.11. časti A.1., A.2. obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 9. novembra 2020 do 14. novembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa (s viacerými výnimkami).
Zdá sa, že v tomto schválenom uznesení je asi chyba: vo vzťahu k samotnému dňu 14. novembra.
Keďže vláda uznesením č. 587/2020 časť B.1. vyhlásila dňom 1. októbra na obdobie 45 dní na postihnutom území Slovenskej republiky núdzový stav. Keďže október má 31 dní, núdzový stav končí 14. novembra 2020 o 23.59 hod.
Zákaz vychádzania zrejme nemôže byť do 01.00 hod. nasledujúceho dňa po 14. novembri (ide už o 15. november). Mýlim sa?
Prezidentka republiky bola v kontakte s predsedom vlády. No asi nemáte informáciu, že on bol pozitívne testovaný na koronavírus.
Prosím citujte z pravidiel.
Nuž, ústavní právnici by mohli občanom vyložiť, že čo sa tu rozumie pojmami „mimoriadna služba“ a „nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, ..“.
Prípadne by ste mohli vedieť, že v SR máme Ústavu (č. 460/1992 Zb.), ale aj „ústavu pre horšie časy“ – Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (č. 227/2002 Z. z.).
Mohol by niekto napísať, že k čomu bola dobrá spoločná tlačová
konferencia dvoch ústavných činiteľov, keď jeden následne ten
istý deň oznámil, že ide do karantény?
a/ Vláda uznesením zo 4. novembra obmedzila slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania od 9. novembra 2020 do 14. novembra 2020 v čase od 05.00 hod. do 01.00 hod. nasledujúceho dňa (s viacerými výnimkami).
b/ Zdá sa, že v tomto schválenom uznesení je asi chyba: vo vzťahu k samotnému dňu 14. novembra. Prečo?
c/ Vláda uznesením č. 587/2020 časť B.1. vyhlásila dňom 1. októbra na obdobie 45 dní na postihnutom území SR núdzový stav. Keďže október má 31 dní, núdzový stav končí 14. novembra 2020 o 23.59 hod.
d/ Domnievam sa, že zákaz vychádzania nemôže byť do 01.00 hod. nasledujúceho dňa po 14. novembri (ide už o 15. november).
Mýlim sa, pán právnici?
To, že poslanec NR SR sa rozhodol nepredložiť certifikát osobe, ktorá chcela do certifikátu nahliadnuť pri jeho vstupe do budovy NR SR [zrejme táto osoba ani nie je zamestnancom Kancelárie NR SR], nesúvisí s ustanovením zákona NR SR č. 350/1996 Z. z.: „ktorý svojimi prejavmi alebo činmi v rokovacej sále(!) prekročil hranice slušnosti alebo ktorý svojím konaním narúša priebeh rokovania“.
Prevádzkovateľom zariadenia (v danom prípade budovy NR SR) je Kancelária NR SR. Poslanec NR SR nie je zamestnancom Kancelárie NR SR. Bolo by teda zaujímavé vedieť, aký je vlastne obsah oznamu Kancelárie NR SR vo vchodoch budovy NR SR, podpísaný vedúcim Kancelárie NR SR (ak dal vyvesiť oznam).
Je teda prípadne možné, že pán podpredseda NR SR prekročil svoju právomoc pri vedení schôdze a porušil § 32 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Mýlim sa, páni právnici?
Odporúčam prečítať si článok 5 odsek 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v znení neskorších predpisov.
Zrejme mu nedal do rúk právomoci protektora.
Hlavný hygienik pán Mikas len splnil odporúčanie vlády v schválenom uznesení vlády z 28.10.:
vydať vyhlášku, ktorou uloží povinnosť relevantným subjektom (zamestnávateľom, prevádzkovateľom, atď.) vyžadovať potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo certifikát vydaný Ministerstvom zdravotníctva SR s negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 vykonaný subjektom podieľajúcim sa na celoplošnom testovaní „Spoločná zodpovednosť“ pri vstupe do ich objektov.
Na schôdzi vlády 2. novembra vláda prerokovala ústnu informáciu ministra obrany o priebehu a výsledkoch celoplošného testovania obyvateľstva na území SR na prítomnosť ochorenia COVID-19.
Po rokovaní vlády ten istý deň rokuje ústredný krízový štáb a rozhoduje o zásadných otázkach testovania/netestovania obyvateľstva. Pričom podľa zákona ústredný krízový štáb koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek.
Áno, ústredný krízový štáb rozhoduje v zbore formou uznesenia; no ide o to, že o čom môže rozhodnúť, Uznesenie ústredného krízového štábu je záväzné len pre predsedu (čiže ministra vnútra) a členov ústredného krízového štábu. Zrejme nie je automaticky záväzné pre samosprávu.
Domnievam sa, že ústredný krízový štáb iste môže pripravovať návrhy(!) opatrení na riešenie krízovej situácie . No rozhodovať o zásadnej otázke testovania/netestovania má vláda svojim uznesením, nie uznesením/niami ústredného krízového štábu.
Mýlim sa, páni právnici?