Dobre je to prečítať si to celé. Ale neznie to ako obhajoba Hellebrandta. Stále nabáda na ostražitosť a aj komunikáciu s lekármi. Keď Hellebrand prišiel do nemocnice vyšetrujúci lekári nemohli ani tušiť, akú diagnózu má. On to z osobno-politických dôvodov neurobil – tak náhodou na to došli lekári sami. A až potom sa priznal, že to vie už dlho a lieči sa. Lenže aj to bola len jeho výpoveď, že nie je infekčný dokázať nemohol. Ako mala teda reagovať nemocnica ? Jednoznačne svojím postupom ohrozil bezpečnosť lekárov a personálu. Vajzenbacher tvrdí, že mali rešpektovať status jeho anonymity – lenže on čušal a z prsta si to sami vycucnúť nemohli, že práve on je ten zodpovedný, lieči sa a nie je ifnekčný – skôr mohli predpokladať opak. Reakcia nemocnice je správna a k prípadu by sa už mali aj vyjadriť aj iní špecialisti v tejto problematike a aj odborníci na lekárskej právo. Tento autor článku v žiadnom prípade konanie Hellebrandta neobhajuje. Aids nie je žiadna sranda.