Turnaj majstrov je šuviks, treba pozerať tenis najnižšej úrovne. Musel to byť riadny masochizmus.
Turnaj majstrov je šuviks, treba pozerať tenis najnižšej úrovne. Musel to byť riadny masochizmus.
Netrep koniny.
Tebe je všetko jasné, asi si pri páde z lešenia dobre trafil miešačku na betón.
Sakra. Pred 16-timi rokmi som sa na tejto debate pasoval za neurochirurga, občas za urológa.
Sú ešte dve možnosti, niečo tretie...alebo nič. Aby bol pokoj, dávam nič z toho. Kecám.
Dobre som si zabľabotal, dám ešte plávanie v hasenom vápne. S ujom sme iba sklerotizovali varixy na nohách. U neho doma, asi černota. Keď niekto prišiel, povedal: toto je môj synovec, končí medicínu, ruky má lepšie ako ja.
Tuším som nikdy neprehovoril a ruky som mal ozaj šikovné, čo mi zostalo iba pre ženské genitálie. Štrajk...to mi nič nevraví. Možno mozog, tuším som ho občas videl.
Za tieto koniny si zaslúžim pár sérií čelovíc. Idem na to.
Dobre som sa "zasunul" do minulosti. Romantika je normálka. So zdravotníctvom už ale nemám nič, so slovenským...iba som v ČSSR študoval. OK, zadarmo. Ale to bolo vopred dané.
Nestotožňoval by som lekárov (zdravotníkov) s odbormi. Čo sa týka prístupu k ľuďom ale radšej pomlčím. Vyrastal som v zdravotníckom prostredí, pamätám si ako dieťa deda ako dedinského doktora. Aj jeho zaťa, ktorému som cez leto občas "pomáhal". Iste, ujo ma aj platil, aby som z toho mal dobrý pocit.
My (teda dedo, teta, ujo) sme bolo k dispozícii stále. V noci, cez sviatky. Iste, ľudia si to cenili a mohli by sme otvoriť pár obchodov/potravín. Bez obetovania sa v službách ľuďom by to nešlo. Bežne sa búchalo na okná, dvere (telefóny ešte veľmi neboli).
Ja som (možno) doktor z druhej polovice 20-teho storočia. Možno som sa snažil vyvážiť prácu, zodpovednosť, nasadenie, obetovanie sa, profit. Ak som to skúšal, nie na Slovensku. Či som to vybalansoval ideálne neviem.
Zo slovenských štrajkárov nemám ako nezainteresovaný dobrý pocit. Viete prečo.
To som pálil v tme na zvuk. Je frajerina páliť na zvukový signál, vlastne je to blbosť. Teda zbytočné je trénovať, ak sa prihodí v reáli..konkrétny človek to možno urobí. Pravdepodobnosť trefy minimálna, ak nejde o reakciu na zvuk priamo za sebou. Na 30 m...vo filme.
Ja kovid a bordel okolo neznášam. Nepíšem o tom. Nechcem nič vedieť. Bol som tu pre titulok a asi aj pre nudu. Izé by som rád vymazal z pamäte.
raale
Teraz už nerozumiem. Myslel som si, že Stano sa zastavil v BA, potom v Belehrade pre zábavu.
Nakopaný aj tam, aj hentam...to neviem na čo je dobré.
Ste genitálni. Obohacujete rubriku šport.
Sem som sa chcel napojiť: šejkovia sú tak nastavení?
Šejkovia sú tak nastavení?
Návštevnosť je slabá skoro všade. Napr. aj v Belehrade, čoby hniezde Mesiáša Novaka. Rovnako v BA.
Púšťajú divákov zadarmo, hľadisko prázdne.
Prístup, empatia...to sa nedá kúpiť. Ani lekár to nevie predstierať. Čosi čajové sa dá zahrať, no dušu to neosloví.
Mal som pocit, že mi text seknú...Nevošlo to jedného riadku. Toto ale nerobí redakcia.Už sa v textoch objavili čiarky ako pri bežnom čítaní. Nie je to problém. Idem sa pozrieť ako vyzerajú texty poslané sebe. Asi sa rozdelenie slov presúva, čo je celkom náročné. Ak funguje, je to prínosné.
Už nejde ani o meno. Ide o to, že redakcia úmyselne dráždi čitateľov. Jej meno bolo pertraktované X-krát.
OK. Odkiaľ začať? Idem radom. Lekári nemôžu byť autonómni, dnes rozhodne nie. Mŕtve ryby skutočne plávajú s prúdom, možno väčšina hore bruchom. Hippokratova prísaha je mýtus, také neexistuje. Záujmy? Tie dominujú. Nihil nocere platí relatívne, nie vždy. Vedomosti a svedomie sú úplne odlišné kategórie. Uviedol by som aj prístup, empatiu.
Nerád, ale dám jeden sólo hore. Nie je to o lekároch, teda nebolo. Bolo to o riadení, systémovom prístupe. Jednotlivci boli radoví vojaci. Aj vo vojne za všetko zodpovedá velenie.
Odporúčame