Lekár je pre mnohých, najmä jednoduchých ľudí posledná inštancia, ktorej sú ochotní uveriť. Neveria nikomu, neveria rodine, neveria kolegom v práci, keď ich upozorňujú na nejaký problém, lekárovi však uveria. Poslúchajú jeho rady obracajú sa na neho so svojimi zdravotnými problémami. To zatiaľ platilo. Lekári boli spoľahliví, pomáhali, keď bolo treba. Teraz už chcú pomáhať iba vtedy, keď sa to páči im. Prečo takí ľudia študujú medicínu, keď chcú robiť kazateľov a moralistov? Zdá sa, že mýtus o spoľahlivých lekároch nie je pravdivý. Je to len mýtus. Za chvíľku si naň nikto nespomenie. Lekár sa stáva kramárom so svedomím. Miesto pomoci moralizuje, na rozdiel od farárov dokonca s vážnymi dôsledkami na život a osud svojich pacientov.