Jeden z najcitovanejších svetových vedcov nie je prorok z rohu ulice, ktorý sa niekde len tak zrodil. Môže sa mýliť, ale obviňovať ho z neserióznosti je vrchol úbohosti.
Jeden z najcitovanejších svetových vedcov nie je prorok z rohu ulice, ktorý sa niekde len tak zrodil. Môže sa mýliť, ale obviňovať ho z neserióznosti je vrchol úbohosti.
Odpoviem vám, i keď to bolí vidieť, ako možno ľahko zhovädiť takého človeka ako Didier Raoult a označiť ho spakruky za konšpirátora. Mimochodom, s nikým si ho nepletiem, je to môj kolega profesor na Univerzite Aix-Marseille. Neviem, v ktorom roku bol nominovaný na Nobelovu cenu, ale informáciu čerpám z televíznej debaty na tému jeho liečby koronavírusu, kde jeho mimoriadnu odbornosť nespochybňovali ani odporcovia jeho metódy. Ja jedným z najcitovanejších svetových vedcov vôbec, objaviteľ tzv. gigantických vírusov (r.2003) a autorom prelomových prác o štruktúre mikróbnej flóry tráviacej trubice. Atď atď
Pani Balážová, Didier Raoult určite nebol "donedávna" neznámy imunológ, bol to človek roky pravidelne nominovaný na Nobelovu cenu za medicínu. Problém je v neprofesionalite slovenských novinárov. Pre vás existujú iba ľudia, ktorých vy sami medializujete, i keď sú to často iba priemerní vedci a občas dokonca medializujete vyslovených špinavcov (ako napr. Denník N), a vôbec ich neoznačujete za kontroverzných. Ja neviem, či metóda môjho kolegu z univerzity profesora Raoulta funguje alebo nie, pretože nie som v týchto otázkach expert. Faktom je, že overovanie účinnosti a neškodnosti lieku trvá často aj roky a teraz na to niet času. Každý deň zomrie vo Francúzsku tisíc ľudí bez pomoci. Mnohí z nich by radi skúsili liečbu profesora Raoulta ako poslednú možnosť. Ja chápem aj postoj prívržencov aj odporcov profesora Raoulta, všetci majú svoje dôvody. Lenže polemika musí zostať v odbornej rovine. Hovädiť tohoto statočného lekára po stránke napr. klimatických zmien je neprípustné.
Nuž veru, v dnešnej rubrike Názory tu máme príspevky dvoch politológov. Svetozár Krno z Nitry konštatuje, že
spoločnosť je príliš rozdelená a, odvolávajúc sa na Masaryka, volá po pokojnej výmene názorov. Radovan Geist z Banskej Bystrice sa naopak nazdáva, že správne je povedať na rovinu názorovému odporcovi, že je pokrytec, hlupák, konšpirátor alebo cynik. Veď je predsa úplne zrejmé, že veci, na ktoré si Radovan Geist už vytvoril názor, majú byť v poriadnej demokracii postavené mimo diskusiu. Ešte chcem vidieť tú armádu politológov, ktorá bude s podobnou názorovou pevnosťou ako Geist riešiť konkrétne problémy ekonomickej klimatransformácie. Mohli by napr. začať od vývoja lacných batérií pre elektromobily. Na klimatológiu sú naslovovzatí experti, tak im snáď pôjde i toto...
Tá obriezka iba vysvetľuje, prečo kalendárny rok začína 1.januára a nie na prvý sviatok vianočný (nie každý si tento detail uvedomuje). Inak súhlasím, že problém ani nie je potrebné riešiť pre matematicky nadaných ľudí, avšak nemusí byť neužitočné podotknúť, že i v rámci tejto debaty sa líšia názory na otázku, čo chápe "rozumný" človek. Ak sa napr. narodí batoľa 1.januára r. 2000 tak vskutku slávi svoje prvé narodeniny 1.januára r. 2001. Z druhej strany diskutéri myself alebo fry v podstate tvrdia, že Ježiš Kristus slávil svoje prvé narodeniny 1.januára r. 2 a považujú názor, že to v skutočnosti bolo 1. januára r. 1 za nerozumný, debilný či idiotský...
Toto by nemalo byť otázkou konvencie. Ak by som ja bol reformátorom, ktorý zavádza do praxe kresťanský letopočet, postupoval by som takto: Najprv by som vzal do úvahy rovnako ako Dionysius Exiguus, že Ježiš sa síce narodil o polnoci z 24. na 25. decembra, ale podľa vtedy platných zvykov bol jeho oficiálnym dátumom narodenia moment vykonania obriezky o sedem dní neskôr, teda o polnoci z 31.decembra na 1.január. Desať rokov neskôr po tomto momente obriezky by som povedal, že uplynula prvá dekáda kresťanského kalendára atď. atď, a dvetisíc dvadsať rokov po tomto momente obriezky by som skonštatoval, že znova nastáva okamih striedania dekád. Otázka na historikov je teda nasledovná: Dnes večer o polnoci uplynie alebo neuplynie presne dvetisíc dvadsať rokov od momentu obriezky Ježiša Krista? Ak uplynie, tak od zajtra máme novú dekádu.
Tento text pripomína nielen názvom Marcelliho filozofovanie z minulého týždňa o mrzutosti a blbej nálade (Pravda, 6.12.2019). Vypichne nejaké témy na premýšľanie, ale závery prenechá na čitateľa. Od dobrého filozofa by sa čakalo viac a od dobrého matematika ešte viac. To by ovšem musel byť Damas Gruska dobrým matematikom...
Ja sa taktiež dištancujem od niektorých diskutujúcich kritizujúcich pána Hipša na inom než vecnom základe,
avšak pán Hipš ako absolvent estetiky, ktorý kritizuje nutnosť učiť deti rovnice (asi mu samému nešli?), nevzbudzuje veľa dôvery ako spasiteľ slovenského školstva. Zrušenie povinnej maturity z matematiky či presadzovanie Hejného metódy je istou cestou do pekla. Mimochodom, ja som to s mojím vzdelaním dotiahol na univerzitného profesora matematiky.
Nuž, takto nejako vyzerá v praxi aktivista. Veľa naoko hlbokých rečí, navyše ideologicky, sociálne a neviem ako vyvážených a napokon sa dozvieme nekonkrétne pseudomúdrosti typu, že dieťa sa má učiť "tvorivo". Čo horšie, Hipš nám vysvetľuje, že elitné školy sú na škodu, že povinná maturita nie je dobrá, kým zavádzanie Hejného metódy (zrejme povinné?) dobré je, že deti sa nemajú učiť riešiť rovnice bez vzťahu k tomu, ako boli formulované atď atď Nikde ani slovo napr. o tom najpodstatnejšom, tj. že úroveň školstva sa odvíja od profesionálnej úrovne tých najlepších vedcov pôsobiacich v krajine. Ostáva dúfať, že pán Hipš a jemu podobní nikdy nedostanú do rúk politickú moc. Ak by sa to stalo, zrejme by to zasadilo slovenskému školstvu úder z milosti.
Zmluva z Waitangi neuznala Maoriom ako politickej entite vlastníctvo "krajiny", lež iba Maoriom ako jednotlivcom vlastníctvo pôdy, ktorú obrábali, či ju inak využívali (napr. lesy, v ktorých lovili). Tú pôdu neskôr prúd prisťahovalcov z Európy skupoval kúsok po kúsku od Maoriov jednotlivcov.
Takže klimatológovia pred desiatimi rokmi rátali a vyrátali, že teplota vzrastie o 4,8 stupňov. V tomto roku rátali znova už s "presnejšími" modelmi a vyrátali vzrast o 7 stupňov (r. 2100). Ja som sa vždy domnieval, že slovo "spresnenie" označuje situáciu, kedy nový výpočet dá malú korekciu oproti starému, napr. novo vypočítaný vzrast by činil 4,85 stupňov. Ale používať slovo spresnenie na novovypočítaný vzrast vyšší o 20,30 či 50 percent oproti starému výpočtu? To snáď nie... Jednoducho by klimatológovia mali čestne priznať, že alebo ten výpočet pred desiatimi rokmi alebo ten nový je zlý, ak pravda nie sú zlé obidva, na čo poukazuje fakt, že stále nevedia započítať 37 spätných väzieb. Ak teda klimatológovia nevedia dať konkrétnu kvantitatívnu predpoveď, ako majú politici vedieť, koľko miliárd a akým spôsobom majú investovať na boj s otepľovaním?
Prekvapuje ma, že niekto v Gruskovej prítomnosti hovoril o tom, že matematici dokážu niečo vypočítať. Možno to nebol človek z branže. Ja naopak z branže som a úprimne by ma udivilo, keby Gruska dokázal nejakú čo len trochu netriviálnu diofantickú rovnicu vyriešiť. Ak áno, tak by sa nemusel habilitovať s odretými ušami s počtom citácií neprevyšujúcim číslo 10 (ak ma pamäť neklame). Inak vyčítam redakcii Pravdy, že Gruskovi dáva priestor. Našli by sa v Bratislave onakvejší odborníci ako on, ktorí by vedeli verejnosti o matematike niečo zmysluplného povedať.
Ešte snáď k meritu veci: pripadá mi demagogické klásť rovnítko medzi negovaním guľatosti Zeme a dávaním si otázok o rozsahu spoluzodpovednosti človeka na globálnom otepľovaní. Doby ľadové končievali v minulosti bez zásahu človeka a ešte som nevidel v televízii žiadneho klimatológa vysvetľovať, aké boli dôvody či mechanizmy tohoto dávneho otepľovania. Nenaďabil som ani na žiadny článok , kde by bola aspoň naznačená seriózna kvantitatívna analýza, aký podiel na súčasnom otepľovaní má ľudstvo a aký ide na vrub iným príčinám. Ako vedec žasnem nad tým, že všetci klimatológovia pozvaní do televíznych debát vo FRA, AUS či USA sa k tejto centrálnej otázke nevyjadrujú, iba stále opakujú známe veci, že sa topia ľadovce atď. Očakával by som, že centrálny problém klimatológie by mal byť zhruba povedané odhad čísel, stanovujúcich podiel zodpovednosti za globálne otepľovanie typu: ľudstvo 75%, tektonické príčiny 15%, variácie magnetického poľa 5%, výchylky obežnej dráhy 5% a pod.
Je zábavné sledovať "široký záber" Damasa Grusku, ktorý je expert na to i tamto a vyrába tvrdenia typu "opis experimentu, to má k vede ďaleko". Podľa môjho názoru je Damas Gruska slabým vedcom i vo svojom obore
(pred rokom-dva som mu našiel počet citácií okolo 10, pričom štvrťstoročie publikoval výlučne v jednom lokálnom poľskom časopise), ako už on môže posúdiť čo má a čo nemá k vede ďaleko? Považujem za útok na samotnú povahu serióznej žurnalistiky, že redakcia Pravdy umožňuje aj na slovenské pomery málovýznamným pešiakom "dávať rozumy" čitateľom. Slabý vedec má totiž plytké korene a nemôže ísť proti prúdu. Píše, čo sa od neho očakáva, inými slovami Gruskove komentáre majú základné poslanie robiť propagandu a nie seriózne informovať.
Pán Gruska narieka nad nefunkčným štátom napr. v oblasti vzdelania a hľadá vinníka tohoto stavu.
Zrejme sa však nepozerá do zrkadla. Nie tak dávno som sa prehrabal v databázach, aby som si prezrel
vedecké výsledky pána Grusku a užasol som nad tým, aké sú chatrné. Nedokážem pochopiť, že človek s takýmito výsledkami môže pôsobiť na prvej univerzite v štáte Európskej únie a dokonca byť pečený-varený v novinách s celoštátnou pôsobnosťou. Takže diagnóza zrejme sedí (nefunkčný štát v oblasti vzdelania), ale pokiaľ ide o terapiu, tak ako jedno z prvých opatrení by som Gruskovi navrhol, aby z matfyzu odišiel, prestal sa venovať ekológii a venoval svoj čas radšej svojej profesii, aby si eventuálne zaslúžil návrat na akademickú pôdu.
Ten článok by ma potešil, keby ho napísala francúzska novinárka, lenže v podaní tej slovenskej sa ponáša skôr na slabo podloženú slovenskú samochválu. Nobelovu cenu by si bol býval azda zaslúžil Rúfus, ale Vilikovský ? Ani v najmenšom... Mimochodom "novinárka a spisovateľka" Murielle Rousseau, ktorá Vilikovského na Nobelovu cenu navrhuje, je platená pani Vallovou z Ministerstva kultúry SR, aby propagovala slovenskú literatúru. Pritom "spisovateľská" činnosť pani Rousseau sa sústreďuje na písanie kuchárskych kníh a kolorovanie komiksov. Autorka článku pani Vladimíra Gahérová nenašla zrejme za celý pobyt v Paríži väčšiu autoritu ochotnú sa pozitívne o Vilikovskom vyjadriť. Prečo nepožiadala o hodnotenie napr. francúzskych vydavateľov Vilikovského kníh, ktorí ho vydali so štedrou podporou pani Vallovej (či presnejšie slovenského daňového poplatníka)? Ja som sa napr. rozprával s vydavateľom Vilikovského "Koňa na poschodí", ktorý si len povzdychol, že "knihu nikto nekupuje"...
Chcel by som sa zastať toho Angličana. Mne sa v Benátkach stala podobná vec, ale keďže viem po taliansky
tak som to uhral. Jednoducha na účte boli pripísané veci, ktoré sme neskonzumovali a to na každého člena rodiny dalo celkom dosť. Čašníkovi som povedal, že chcem hovoriť s jeho nadriadeným, a keď sa chlapík dostavil, vysvetlil som mu o čo ide. Jeho reakcia ma šokovala : reklamáciu síce uznal a ospravedlnil sa nám, potom však neuveriteľne vulgárne vynadal čašníkovi asi "na teáter", keďže príliš neverím, že ten účet spísal ten čašník sám...
3) Ad: "...bol to súkromný kostol pre Pribinovu rodinu, presnejšie pre jeho manželku" Máte na toto tvrdenie prameň, pán Steinhúbel, alebo tu ide, keď použijem váš spôsob vyjadrovania v televízii, o cucanie z prstu?
4) Ad: "Hlaholika bol Konštantínov až príliš originálny vynález." Naozaj vás nikdy nenapadlo, pán Steinhúbel, čím
sa mohol Konštantín pri koncipovaní hlaholiky inšpirovať? Ja som raz čítal materiál o diplomatickej misii Konštantína u bagdadského kalifa Al-Mutawakkila a pri tejto príležitosti som sa dozvedel o faktoch naznačujúcich
Konštantínovu znalosť "precedensu" v záležitosti hlaholiky. Domnieval by som sa ako matematik, že kovaní historici majú podobné veci precízne zmapované, zvlášť tí z SAV, nuž ale keď vravíte, že to bolo také originálne...
1) Najprv k poslednej odpovedi, kde pán Steinhúbel naznačuje, že iba hlupáci bez vkusu môžu podporiť zmienku o Cyrilovi a Metodovi v slovenskej ústave. Nuž ja len podotknem, že tú zmienku podporujem, o mojom vkuse či Steinhúbelovom vkuse sa tu hádať nebudem (to závisí od uhla pohľadu), ale či som hlupák? Pán Steinhúbel, vy sa naozaj považujete za takú veľkú intelektuálnu šajbu, že budete nálepkovať ľudí týmto spôsobom? Ja som si od vás prečítal napr. správu o Svätoplukovej soche pre SNR a, úprimne povedané, vaše nekonzistentné medzerovité pseudodôvodenie sa tam malo k vytríbenému intelektuálnemu argumentovaniu tak ako zablatený traktor k čerstvej šľahačke. A čo horšie, jednalo sa tam z vašej strany obsahom i formou o zjavné zneužívanie historickej vedy na politické účely.
2) Ad: "Skôr či neskôr by hlaholika ustúpila a presadila by sa opäť v plnej miere latinka". Pán Steinhúbel, máte nejaké vysvetlenie, prečo hlaholika neustúpila dlhé storočia napr. v takom Chorvátsku?
Len tak na okraj ; Dotycny profesor Kovac v onom rozhovore o.i. tiez uviedol : "Bužek je fyzik svetovej povesti a svetového významu. Je však zároveň slovenským vlastencom." Ja Buzeka poznam a viem, ze to prve pravda nie je a to druhe prinajmensom nebolo pravdou v devatdesiatych rokoch, ked som sa s Buzkom rozpraval o samostatnosti Slovenska. Nielenze bol proti nej, ale prirovnaval rozdiel kulturnej urovne Cechov voci Slovakom k rozdielu kulturnej urovne medzi Francuzmi a domorodymi Kanakmi na Novej Kaledonii. Co k tomu dodat... Zaverom : Profesora Kovaca nepoznam, ale ked napisal nieco podobneho, v mojich ociach to poriadne ubera na vahe aj zvysku jeho nazorov.