Ovce poslúchajú pastiera aj keď ich vedie na porážku.
Ovce poslúchajú pastiera aj keď ich vedie na porážku.
Jesť je treba aj v čase korony(ísť do práce), čo je na tom nepochopiteľné?
Napr. tí čo neverili v internacionálnu pomoc sovietskej armády boli hrdinovia a mali ťažší život než tí ostatní. Mali však v istom zmysle jednoduchšie rozhodovanie ako my. Dnes je korona fašizmus oveľa horšie viditeľný, jednoducho dnešná moc je oveľa sofistikovanejšia a ísť hlavou proti múru nemá zmysel. Pokiaľ neoslovíš dostatočné množstvo ľudí budeš len na smiech. Lámať chlieb sa bude pri očkovaní, pretože tam už pôjde o zdravie...
Práce toľko nebude(korona zlikviduje) tak sa nebude toľko cestovať. Aby ste ma nechápali zle, bohatí si budú ďalej jazdiť triskáčmi tých sa to obmedzenie netýka...
Sloboda neexistuje, my sme tak veľmi determinovaní svojimi skúsenosťami, svojim telom, teda svojou karmou, že naša budúcnosť je až na drobné odchýlky daná. Tak ako sa niekto narodí preto, aby bol súčasťou elity, ktorá nemá dosť, tak ako niekto iný, aby otročil od detstva za príšerných podmienok. Je to všetko veľká hra na život, kde sú kocky hodené už pri narodení a my sme len štatisti, ktorí napĺňame náš osud.
Sociálne siete nekončia, len sú cenzúrované a všetci už o tom budú vedieť.
To si pletieš, to čo sme tu mali bol socializmus, teda prechodové štádium. To, že komunisti tu narobili veľa zla, napokon neznamená, že sa tu mnohým ľuďom nežilo lepšie v porovnaní s tým čo tu máme dnes(odhliadnuc od technického pokroku).
Ostatne privatizácia bolo tak isto zlo len v opačnom garde.
Cieľom spoločnosti by malo byť, aby sa každý mohol maximálne rozvinúť podľa toho čo mu bolo dané, keď sa sem narodil. Potom bude aj spoločnosť prosperovať nevídaným spôsobom.
V kapitalizme je cieľom maximalizácia zisku, teda bohatstvo a moc vyvolených.
V komunizme bola cieľom rovnosť spotreby.
Je zrejmé, že komunizmus bola spravodlivejšia spoločnosť ako to čo máme teraz, ale od ideálu mal ďaleko.
To jej nedovolia, ale keby sa jej to podarí, to by sme videli - vyhrážanie sa jadrovým terorom...
Zjavne máme v USA dva zdroje moci a ani ukončenie volieb to nezmení - rozpad USA už beží a my sa naň dívame.
Nádej je viera, že bude lepšie(z pohľadu veriaceho(v nádej)) ako dnes. Kresťania veria, že svet je arénou boja dobra so zlom. Hinduisti hovoria o troch gunách - tamas, radžas a sattva a svete, ktorý je nimi vytvorený. Napr. Minařík hovorí o procesoidnom bytí. Najjednoduchší pohľad na život je ako na neustále sa meniace vedomie. Teda nádej na zmenu je tu oprávnená, ale nezmyselná a zničujúca, pretože nás pripútava k životu v tomto svete a to je čisté zlo(ako hovorí Minařík - nádej je kvetina zla).
Po skončení socializmu, jedna z prvých vecí, ktorú museli urobiť bolo zjemnenie noriem na potraviny. Inak by sme z vyspelého západu nemohli nič doviezť, dnes vieme aká je situácia s dvojitou kvalitou potravín na európskom trhu...
Nepoužívali sa takmer žiadne náhražky, to znamená, že syr bol syr na 100% a nebolo to potrebné vypisovať takisto mäso a mäsové výrobky. Ovocie, zelenia boli sezónne záležitosti(pokiaľ neboli na uskladnenie), teda boli čerstvé, žiadne prevážanie mesiace na lodi(okrem legendárnych banánov a mandariniek).
Keby nám vtedy niekto dal tie potraviny čo jeme dnes, myslím, že by sme riadne ohŕňali nosom...
Každý režim má to svoje, aj svetlú aj temnú stránku(sme predsa ľudia, ktorí ten režim tvoria).
Ľudia za socíku boli družnejší, pokojnejší. Bolo právo na prácu(žiaden stres) a minimálne platové rozdiely(voči dnešku). Chodilo sa na skupinové zájazdy, väčšinou cez ROH z práce. Potraviny kvalitné, v dostatočnom množstve(aj keď boli šóry). O všetkých bolo postarané. Úroveň zdravotníctva, školstva, kultúry, športu bola ďaleko vyššia než dńes.
Na hraniciach sa streľalo, odchod na vysnený západ bol prakticky nemožný. Pre tých, ktorí si dovolili nesúhlasiť s režimom tu nebol ľahký život.
Človek má moc ovládania pozornosti, on sám si určuje kam ju zameria. To je jeho jediná a najväčšia moc, tá postačuje. Osud je len to čo mu vesmír pripravil pre jeho život, vždy z toho ale môže vyjsť so cťou ak správne uplatňuje svoju moc.
Bhagavadgíta:
Krišna hovorí:
...
Netúži po tom čo je príjemné. Nedesí sa toho čo je mu nemilé, ani si nad tým nezúfa. Neovplyvní ho ani dobrý ani zlý vývoj osudu. Taký človek je mi drahý.
Zaujíma rovnaký postoj k priateľovi i nepriateľovi. Je ľahostajný k poctám i k urážkam, k teplu i chladu, radosti i bolesti. Je oslobodený od všetkých väzieb. Ocenenie i pohanu berie s rovnakou vyrovnanosťou. Je spokojný s tým čo sa mu dostáva. Jeho domov je všade a nikde. Jeho myseľ je upnutá na mňa a jeho srdce je naplnené oddanosťou. Taký človek je mi drahý.
...
A neskôr, nie hneď, buď formou obmedzenia plodnosti alebo priamo vyvolaním nejakých disfunkčností alebo chorôb cez spomínané očkovania príde k zníženiu stavu populácie. Bude to len prirodzené dokončenie vývoja, načo tu budú ľudia, ktorí nebudú mať nič iné na starosti len konzumovať čo im pániček predhodí, verím, že ani vesmír sa tomu nebude brániť.
N akonci mi vypadlo nie (je riešenie).
Musíme si uvedomiť, že vedomostná priepasť medzi tými čo skutočne vládnu a všetkými tými vedcami s titulmi je obrovská. Vládcovia si vždy vyskúšajú ako budú ľudia reagovať, preto tie čiastkové experimenty s nepodmieneným príjmom. Oni vždy radi použijú "iniciatívnych blbcov" - nič v zlom, ktorí nám vysvetlia aké je to úžasné a aké všetky výhody to má. Zatiaľ ale tvrdo pracujú na tom, aby temná strana mince bola naplnená a ich ciele, čo je hlavne neobmedzená moc, alias zotročenie ľudstva boli dodržané. Nepodmienený príjem je jedna z ciest ako zotročiť ľudstvo, pretože sa tým človek stáva závislým na tých čo ten príjem rozdávajú, spolu s likvidáciou fyzických peňazí znamená úplnú vládu, teda možnosť odstrihnutia od zdrojov tých čo neposlúchajú.
Práca pre celok je jedna z úžasných metód na vychovanie človeka, preto neschvaľujem príjem za nič, riešením je skôr skracovanie pracovného času. Každý z nás sem prišiel s nejakou výbavou, ktorá by mala byť naplnená, poflakovanie sa je riešenie.
Uvidíme ako píše autor, ale ani jednej strane ani druhej na nejakých životoch nezáleží, tak im prajme, aby to bolo čo najmenej krvavé.
Odporúčame