Skorpion je netvrdím, na rozdiel od teba, že k Bohu nedôjdeš, všetci k nemu dôjdeme je to nevyhnutné. Ja ťa len upozorňujem, že ideš okľukou, to je všetko. Kto má oči vidí, kto má uši počúva. Kto nechce vidieť nevidí...
Skorpion je netvrdím, na rozdiel od teba, že k Bohu nedôjdeš, všetci k nemu dôjdeme je to nevyhnutné. Ja ťa len upozorňujem, že ideš okľukou, to je všetko. Kto má oči vidí, kto má uši počúva. Kto nechce vidieť nevidí...
Absurdné je práve hľadať dokonalosť v nedokonalom svete. Je to tvoja voľba skorpion, musíš si tým prejsť a hľadať dokonalosť kým ju nenájdeš alebo nepochopíš, že to nie je možné. Až potom sa môžeš vydať k Bohu. Mne už moja nedokonalosť nedáva na výber, prijal som sa taký aký som. Bohu už neostane nič iné len ma prijať takisto...
Ako môžeš skorpion pochybovať o kompetentnosti stvoriteľa? Ako by nás mohol stvoriť inak ako máme byť, ako je správne? Veď je to oxymoron, my sme dokonalí vo svojej nedokonalosti. Napíšem to tak, aby si tomu rozumel: Boh sa chce osláviť v dokonalej nedokonalosti.
Tá snaha o opravu, zbavenie sa hriechu, je len ďalší úskok temnej strany, ktorá nás chce odviesť od spojenia s Bohom. V skutočnosti nám nemôže nič chýbať, ani prebývať, nie je spôsob ako by to mohlo nastať, len ak tomu my sami neuveríme.
Ale my sme predsa takí akí sme, ale ak toto nám bráni priblížiť sa k Bohu, čo je to za Boha?
Rodič predsa prijíma svoje dieťa také aké je, miluje ho so všetkým. Prečo by mal byť Boh iný, len preto, že sa to píše v nejakej knihe?
Čo môže viac obohatiť realitu, ak budeme vedomí, ale podobajúci sa ako vajce vajcu? Alebo keď budeme vedomí a predsa takí rozdielny?
Ak by nás Boh stvoriteľ chcel iných, prečo nás stvoril takých akí sme? Alebo inými slovami, je toľko rôznych ľudí na svete, každý je výnimočný a každý má Boha na dosah. Nemusíme sa podobať niekomu inému(v tomto prípade Kristovi), aby sme mohli k Bohu. Práve naopak, našou povinnosťou je priblížiť sa k Bohu presne na tom mieste, kde sme teraz. Viete si to predstaviť toľko vedomých kráčať po Zemi? Ja by som to chcel prežiť...
Ja si naopak myslím, že je to snaha o dokonalosť, ktorá človeku bráni v spojení s Bohom. Človek sa porovnáva s ideálom a kým sa mu nevyrovná na spojenie s Bohom nie je tá správna chvíľa. Až keď človek zanechá akékoľvek snahy o seba zlepšenie môže byť tu a teraz, pretože už nie je kvôli čomu posudzovať minulosť a v budúcnosti už nenastane nič lepšie a výnimočnejšie ako teraz. Potom už len človek poznáva seba vo všetkom čo prežíva až pochopí, kým je...
Videl si už malé dieťa 2, 3 ročné ako o sebe hovorí ako o tretej osobe? Ono ešte nechápe koho to vlastne myslíme, keď ho nazývame osobou, ono ňou ešte nie je. Až neskôr sa to naučí.
Pre existenciu nie je potrebná osoba, osobnosť pre existenciu postačí vedomie, ktoré je schopné sa samo pozorovať, je si vedomé, že existuje. Všetko ostatné vrátane vytvorenej osoby, osobnosti je len obraz vo vedomí. A tak tu máme skutočného stvoriteľa, ono vedomie, ktoré je základom všetkých bytostí, všetkého vo stvorení. Rozdiel medzi bytosťami je len v tom, čo sa v tom ktorom vedomí zobrazuje.
Stvoriteľ nie je žiadnou osobou, to len ľudia, ktorí keď sa na svet rodia tiež nie sú osobou(vtedy sú stvoriteľovi najbližšie) si v detstve sami vytvoria osobnosť. Dotvárajú ju celý život a považujú ju za časť seba samého a preto ju projektujú aj do stvoriteľa, je to však len obraz našej nedokonalosti(závislosti na živote).
Vzťah k Bohu dávate na najvyššie miesto, ale existuje niečo čo má väčšiu hodnotu. A to je vzťah k sebe samému, ak ten nie je v poriadku, žiaden Boh vám nepomôže. A základom vzťahu k sebe samému je poznanie toho kto vlastne sme. To je úplný základ všetkého, jedine tadiaľ vedie cesta k poznaniu reality.
Ježiš má k Bohu presne ten istý vzťah ako my všetci, je boží syn, tak my sme božie deti. Čo to presne znamená? Boh stvoriteľ je súčasťou, základom všetkých bytostí. On ich vytvára, teda sme to my sami, naše ja, a to je u všetkých bytostí rovnaké - je to pozorovací princíp, ktorý pozoruje zmeny nášho vedomia. Len sme sústredení na toto telo a myseľ, cez ktoré vnímame aj tento svet.
Každý si tu chodí prežiť niečo iné, ešte je dosť takých, ktorí si chcú prežiť vojnu. Táto planéta je dosť drsná, ale hromadné zabíjanie sa nedá prežiť všade.
Zmeny si vyžadujú čas a z tejto planéty sa nestane raj z noci na deň, to len ty si to myslíš vo svojej naivnosti. Realita ťa po niekoľkých životoch vylieči, nakoniec sa prestaneš obracať na externého Boha(dualita ťa naučí) a ...
Ja si naopak myslím, že je to ľahšie ako to bolo v minulosti, jednoducho preto, že ľudia nemali zabezpečenú obživu, boli vraždení vo vojnách... Dnes aspoň v Európe prežije takmer každý, aj keď úroveň dlhového otroctva je veľká. Ak niekto naozaj chce môže si vytvoriť podmienky a v podstate nerušene sa venovať sebe...
Takže tu v žiadnom prípade nemáme chaos posledných dní, je to zlomový čas a možno sa nakoniec skončí veľkou vojnou, ale dnes veľa ľudí aktívne pracuje proti takému koncu, takže veľmi pravdepodobne to nenastane.
Je mi jasné, že keď človek používa veľké slová - čas konca, alebo satan atp. má to väčší účinok, ale realita sa neriadi veľkými slovami, ona riadi iba činmi...
Zmenilo sa to, v minulosti ak niekto "neposlúchal" - teda sa duchovne rozvíjal, tak ho upálili alebo iným spôsobom usmrtili. Dnes už to nie je možné. Je len na nás kým sa vychovávať dáme a kým nie. Tlaky matrixu sú enormné - materializmus, sex... je to preto, že elita sa snaží udržať pri moci a týmto spôsobom(paraziticky) vládnuť môže len nerozvinutému ľudstvu. Ale my máme možnosti sa tomu vzoprieť a rozvíjať sa, ak niekto naozaj má záujem dostane sa ku kvalitnej duchovnej literatúre a dostane sa aj k do skupiny alebo k nejakému kaučovi alebo k majstrovi.
Dnes sa dochádza k demaskovaniu záporných síl na planéte a dnes je doba kedy sa musí každý rozhodnúť čo s tým urobí, je to doba zmien, kedy sa kladú základy ďalšieho žitia na planéte na dlhú dobu.
Ak zvážime, že sa sem na Zem chodíme učiť žiť v tomto biologickom tele a pri príchode všetko zabudneme, niet divu, že tu narobíme veľa chýb. To platí ako pre dnešné dni tak i pre časy Pavlove. Nesmieme však zabúdať, že skupiny ľudí, dokonca aj ľudstvo ako celok sa učíme. Preto už dnes nie je možné v Európe niekoho ukrižovať a napr.bitie detí nie je také samozrejmé.
Toto tkzv. posolstvo je splnené vždy a vždy aj bolo, pretože pre nás je tu vždy možnosť dostať sa do Ježišovho kráľovstva nebeského ešte v tomto živote.
Osobnosť je ilúzia ako všetko na tomto svete. Ak by duša opúšťala toto telo, bol by to ten horší prípad. No nič uvidíme po smrti.
No myslím, že ty máš k židom ďaleko bližšie, veď veríš v židovského Boha. Ale židovský Boh ťa aj tak neuzná sa rovného židom, máš smolu, prečítaj si talmud a uvidíš...
Ak sú zmätočné výklady odkiaľ vieš, že práve ten tvoj ten pravý? Tomu sa hovorí optimizmus, alebo hľadanie ihly v kope sena. Aj toto mňa osobne od kresťanstva odradilo, povedal som si takto predsa nemôžem riskovať(celý život sa spoliehať na nejaký výklad, ktorý môže byť mimo). Potreboval som konkrétne a jasné odpovede a u súčasných(sú nielen u nich, ale súčasní sú nám najbližší) majstrov som ich našiel. Ja som nehľadal historickú knihu, hľadal som niečo čo ma privedie k bohu v mojom živote, spoliehanie sa na stav po smrti bolo pre mňa neakceptovateľné.
To, že Boh nie je v nás vieš odkiaľ skorpion, hľadal si ho tam už? Ak nie neprísluší ti to popierať, dokonca ani keď si ho tam hľadal a nenašiel. Pozri si diela majstrov z moderného obdobia(najlepšie českých, oni sú duchovný vrchol celej planéty).
Ponáranie sa do ticha, prázdnoty je u mňa postupný proces, ale môžem povedať, že je to niečo čo nás tak veľmi presahuje...
Vnútorný súlad biblie píšeš, to chce pomerne veľa obrazotvornosti, nájsť súlad medzi starým a novým zákonom napr. alebo medzi niektorými časťami starého zákona. Už len rozdiel medzi chápaním príchodu Krista medzi židmi a kresťanmi, rozdiel medzi vami jehovistami a kresťanmi, jeden hovorí o nebi, očistci, jeden o živote na novej Zemi, niekto uctieva Máriu a jej nepoškvrnené počatie... A toto má byť jednotné, presné posolstvo nádeje.
Jeden z príbehov môjho života je hľadanie boha a prešiel som od materializmu cez kresťanstvo, jógu k buddhizmu a advaite. Za seba môžem povedať, že hľadanie boha mimo seba je len jedno zo štádii cesty k bohu. Skôr či neskôr to človeku dôjde a obráti svoju pozornosť dovnútra. Inými slovami hľadanie boha je hľadanie seba samého, to je jeden z hlavných príbehov stvorenia, až nie najhlavnejší.
No ja neviem, ja by som si to ešte rozmyslel, vložiť sa do rúk Bohu, ktorý neváha likvidovať neposlušných, ktorý neváha schvaľovať genocídu, ktorý sa neposlušným vyhráža ohnivým jazerom...
Ja by som si na vašom mieste našiel nejakého lepšieho Boha, keď ho už musíte mať.
Kľudne s tým budem súhlasiť, aj keď si myslím, že Ježiš pod Bohom nikdy nemyslel Jahveho. Ale ok, kto chce k židovskému Bohu nech to smeruje cez Ježiša, my ostatní, kto ako chce, ja osobne si vyberám buddhovskú nirvánu.
Ak existuje stvoriteľ musí v sebe zahrňovať všetky alternatívy, podľa buddhizmu tak realita aj funguje, pre každý stav mysle(peklá, svet hladových duchov, pretov, ľudí, polobohov, bohov a vyššie svety...) existuje svet kde ho možno realizovať vo vonkajšom svete...
Odporúčame