Ak si chceš spomenúť, musíš preto niečo urobiť.
Práce p. Platóna nepoznám, ono je to tak, že všetci Majstri hovoria o tom istom, len inými slovami kvôli kultúrnemu, spoločenskému pozadiu...
Ak si chceš spomenúť, musíš preto niečo urobiť.
Práce p. Platóna nepoznám, ono je to tak, že všetci Majstri hovoria o tom istom, len inými slovami kvôli kultúrnemu, spoločenskému pozadiu...
Preto píšem ak(keď), lebo viem, že ty sa tak neprežívaš lakey ináč by si to tu nepísal.
V skutočnosti je to presne naopak ako píšeš. Je to ego, ktoré neexistuje (je to len klam, ilúzia), my sme vedomím, ktoré si uvedomuje všetko i samé seba. A vedomie je nezničiteľné. Naše telo, myseľ, svet je len obrazom v tomto vedomí.
Aj ty sa tak dokážeš prežívať, len si na to zabudol. Stačí si na to len spomenúť.
Aj v dnešných časoch sa niekedy hovorí duša namiesto človek - znie to viac poeticky. Vieme ako to bolo počas tých tisícročí, ktoré sú medzi nami? Nemôžete brať doslovne niekoľko tisíc rokov staré knihy. Bez ohľadu v čo veríte vyzeráte a ste veľmi nerozumní a to sa miernim vo výraze.
Ak sa prežívate ako vedomie v ktorom sa nachádza telo i svet, tak vaše tvrdenie o neexistencii niečoho vyššieho(duše) vyznieva veľmi nepravdepodobne :-).
Smrť ako ukončenie veľkého utrpenia, prečo nie?
Hádam sa len Boh na nás nenahnevá :-)
Utrpenie môže byť dobrá vec ak nás privedie k zamysleniu a zmene nášho života, ak je samoúčelné je potrebné ho ukončiť, aj eutanáziou ak je to rozumné.
To je prežitie toho kým skutočne si a každý jeden z nás.
Skorpion keďže si sa ešte neprežil tým spôsobom ako sa prežíval Ježiš nemôžeš rozumieť tomu ako to myslel. Až sa budeš prežívať ako prázdnota plná bytia, teda potencionality všetkého, potom pochopíš. Problém nie je v tom, že by si toho nebol schopný, len si to zabudol. Žiadne zdôvodnenie mysle ti tu nepomôže, k Bohu sa nedostaneš hromadením "pravdivých faktov" iba prežitím božej prítomnosti.
Zaujímavé,že i autor bibliu berie i v náznakoch. Tu sa Ježiš jasne vyjadril, že nechce byť kráľom a predsa mu prisudzujú, že bude kráľom na nebesiach. Aké hlúpe...
Každý človek kráča svojou cestou a je egoistické myslieť si, že len tá moja cesta je tá správna - klasický prístup kresťanov. Ja nepíšem o naučených vedomostiach, píšem o svojich reálnych skúsenostiach. My sme vedomie a za tým si stojím, až príde ten správny čas prežiješ sa aj ty takto.
Ja viem, že svojim životom neriskuješ. V skutočnosti žiaden okamih nie je stratený, jednoducho potrebuješ si prežiť život presvedčeného veriaceho a to ťa obohatí tým správnym spôsobom...
Podľa Tantry spojenie pozorovaného s pozorovaným je vždy sexuálnej povahy, myslí sa tým na základe skrytej túžby. Ale to je trochu o inom :-)
Sexualita to je najmocnejšia sila v človeku. A ako všetko má dve stránky - zápornú aj kladnú. Jej použitie len na svoje vlastné potešenie je jej zbytočným mrhaním. Ak sa použije tak, že ju človek vyvedie až do hlavy môže zažiť kozmický orgazmus, teda spojenie s celým vesmírom a to človeku veľmi pomáha v jeho vývoji. Ak sa človeku nepodarí ju spútať, čo sa vždy nedá, dá sa to vždy otočiť týmto smerom. Na tomto základe sú postavené aj niektoré rituály v šamanizme napr. pitie ayahuascy.
milanček nezhodneme sa vo viacerých veciach. Ako som písal ja viem, že sme nesmrteľní, ty veriš, že si smrteľný. Tvoja viera na tom, ale nič nezmení. Neexistuje žiadna vyššia autorita, ktorá nás tu skúša, len my sami. My sme sami sebe sudcom i katom a to mnohokrát nemilosrdným. Žiadne dole a hore pre ducha neexistuje, len detské predstavy. V skutočnosti všetko je len nekonečným oceánom vedomia a teda stvoriteľa. Nepíšem to tu preto, aby som ťa presvedčil, sám sa presvedčíš keď príde ten správny čas(až získaš dostatok skúseností). Biblia - božie slovo, to ti len niekto povedal a ty si tomu uveril. Ak by si bol na Zemi sám nikdy na to neprídeš, je to len tradícia. Niekto tu balamutí ľudí, Boh nepotrebuje žiadnu knihu, aby k nám hovoril, hovorí k nám každým okamihom, skrze náš život...
milanček na tejto úrovni nemá pre mňa zmysel sa s tebou baviť. Ty vždy vytiahneš nejaký iný citát z biblie o ktorom ja nič neviem. Pre mňa je to čo som uviedol jednoznačné a najdôležitejší citát je ten Tomášov. Ja nehľadám vylepšenú verziu tohto života. Život v biologickom tele pre mňa nie je cieľom. Takýto život z princípu nemôže byť bez utrpenia, tak ako o tom hovorí Buddha. Okrem toho ja viem, že sa mýliš v tom, že duša je smrteľná. Neviem čo presne chápeš pod pojmom duša, ale ja viem, že sme nesmrteľní. Pozorovateľ, ktorý pozoruje vedomie v ktorom sa zobrazuje všetko, aj naša predstava o tom čo sme, je večný. Je potrebné si len uvedomiť, že bibliu nepísal Ježiš a preto jeho pravda odišla s ním. Bibliu písal niekto, kto Ježišovu pravdu vtesnal do svojho chápania sveta a teda aj do proroctiev písaných v starom zákone...
lavida prečo si myslíš, že si musíme v mysli tvoriť obraz reality, to by bolo už dvojnásobné skreslenie a to z princípu nemôže byť pravdivé. Prvé skreslenie je keď vnímame realitu. Funguje to tak, že naše zmysly zosnímajú signály, ktoré prichádzajú do našich zmyslov napr. fotóny do nášho oka. Tie sa premenia do elektrických signálov, ktoré mozog spracuje a vytvorí z nich obraz reality. Druhé skreslenie je keď myseľ na základe obrazu v mozgu vytvára nejaké pravidlá podľa ktorých tá realita funguje...
Realita sa nedá vtesnať do myšlienok - na to ľudská myseľ nemá kapacitu a je to len nástroj, ktorým prekladáme svoje prežívanie do myšlienok a naopak. Preto sú myšlienky len prstom, ktorý ukazuje na mesiac, nemôžme doslovne brať tvar prsta, jeho dĺžku... ako to dôležité.
Ak sa v biblii vraví "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" tak nám tu prosím nevnucujte myšlienku o akomsi raji na Zemi. Ďalej Ježiš hovorí "Moje kráľovstvo nieje z tohto sveta" a zločincovi hovorí "Dnes budeš so mnou v raji". Všetky tietocitáty vylučujú Zem ako raj.
Okrem toho evanjelium podľa Tomáša hovorí "A keď seba spoznáte, sami budete poznaní a vedieť budete, že ste synmi živého Otca.Keď však seba nepoznáte, potom biedou ste a v biede zostanete." Teda ten iný svet(kráľovstvo nebeské) nemáme hľadať mimo seba ale v sebe.
Květoslav Minařík sa jasne vyjadruje o oddelení objektu a subjektu. Aj ty si to môžeš prečítať v jeho knihách...
Skorpion zodpovedný musíš byť predovšetkým k sebe samému, až potom je nejaký tvorca o ktorom nič nevieme - bibliu inšpirovala temná aj svetlá strana, ale tvorca je nad nejakými stranami.
Citatel to je možno pravda, že Ježiš pozná stvorenie, ale ty nie. A nepoznali ho ani pisatelia biblie, takže o čom to tu píšeš?
Vo vesmíre sú iste civilizácie omnoho pokročilejšie ako tá naša a tie sa podľa istých vyjadrení venujú umeleckej činnosti. Ale nie takej ako ju poznáme tu na Zemi, ale venujú sa konštrukcii planét, tvoria z nich umelecké diela a naša Zem je toho krásnym príkladom. Taká rôznorodosť života, povrchov na nej...
A keby to aj tak nebolo. Ako sa pozná život? Život je inteligencia v pohybe.Inteligencia stvoriteľa, ale nie toho oddeleného od stvorenia, ale toho, ktorý sa podieľa na stvorení. My všetci sme jeho súčasťou. Koncept vládcu vesmíru, ktorý všetko ovláda a riadi, to je koncept tých, ktorí chcú ovládnuť túto planétu, zotročiť ľudstvo na nej. Ale stvorenie takto nefunguje...
No to iste. Nebude to skôr preto, že napr. Ježiš hovoril k ľuďom z úplne iného spoločenskeho, kultúrneho prostredia. Boli to väčšinou jednoduchí, nevzdelaní ľudia. Aj preto dnes už biblia ľudí tak neoslovuje, pretože dnes už je na úrovni rozprávok...
Výrok o dojčatách je veľmi podobný tomu "Buďte ako deti". Kto dokáže vojsť do božieho kráľovstva - nie ten, ktorý má plnú hlavu vedomostí (múdri, učení, teda tí, ktorí majú plnú hlavu právd(aj jehovisti napr.)), ale ten kto k životu pristupuje bez akýchkoľvek presvedčení a názorov(deti, dojčatá). Ak človek pristupuje k životu bez očakávaní, názorov, postojov, vtedy je plný pokory - neurčuje svetu aký má byť, ale prijíma od neho všetko. Ak takto žije postupne začína žiť tu a teraz. A to je základ pre vstup do božieho kráľovstva. Ak životom v tomto svete nie je úplne pohltený začína sa mu pred vnútorným zrakom vynárať iný svet, svet božieho kráľovstva. Teda ten svet z ktorého pochádza on sám, teda jeho skutočné ja, na ktoré teraz zameriava svoju pozornosť.
To je spôsob ako sa človek dostane do božieho kráľovstva a nie ten, kde nejaká cudzia entita rozhodne o tom či sme si zaslúžili jeho milosť, aby sme mohli žiť v raji, teda vylepšenej verzii tohto života.
Autor spomínal gnostické kresťanstvo nie to židovské, ktorého si stúpenec aj ty skorpion.
Ježiš hovoril moje kráľovstvo nie je z tohto sveta, to ale neznamená, že je z nebies skorpion. Už niekedy niekto videl nebesá, bol tam...? Ale Ježiš bol v tomto svete aj v tamtom svete a to isté len inými slovami hovoria ostatní Majstri - napr. Květoslav Minařík spomína, že musíme prebývať na rozhraní medzi oboma svetmi ani v jednom ani druhom nie plným sústredením.
Uvedom si, že tie poviedky o trónoch, nebesiach písali ľudia, ktorí nevedeli čo tým presne Ježiš myslí, lebo to nikdy neprežili. Tak si to vysvetlili po svojom, my ale nemusíme opakovať ich chyby, na svete už bolo dosť duchovne vyspelých ľudí, aby sme sa poučili...
No neviem o čom to autor hovorí, ale Kristov božský princíp nesídli v citoch, tie sú tiež len súčasťou tela tak ako myseľ. Kristov princíp znamená, že sa človek pozná kým je, že nie je toto telo a ani svet, ktorý sa nám zobrazuje len vďaka telu. Teda, že pozná, že telo a svet sú v ňom a nie on v nich. Človek pochopí, že je vedomím v ktorom sa všetko zobrazuje, že je pozorovateľom všetkého, teda aj toho ako dovtedy chápal seba samého...
Odporúčame