Ja vlastne ľutujem tých ľudí, pracujúcich v Bratislave. Svoj život si neužijú ani v starobe, lebo predlžujú vek odchodu do dôchodku. Neužijú si ho ani teraz, lebo ho prežívajú v dopravných zápchach. Z tohto hľadiska môžem byť šťastný, že žijem a mám prácu v malom minimestečku. Mám všetko poruke, pešo, do desať minút sa dostanem kamkoľvek, či už potrebujem lekára, alebo nákupy, či čokoľvek iného. A po práci sa môžem venovať rodine, priateľom, alebo svojim záľubám, ísť na svoju záhradku za mestom, rybárčiť, alebo čokoľvek iného. V práci zvyknem končiť poobede o štvrtej a do večera mám ešte hromadu hodín.