Nevšímaj si trola, ľudia si viažu kravatu na krku, len on ju nemôže nosiť, pretože pod opaskom ju nemá na čo zavesiť ...
Nevšímaj si trola, ľudia si viažu kravatu na krku, len on ju nemôže nosiť, pretože pod opaskom ju nemá na čo zavesiť ...
Onical, len jeden príklad, ilustrujúci úbohosť tvojho myslenia
https://en.m.wikipedia.org/wiki/Kasper sky_Lab
Doplň si vzdelanie ... a ďakuj osudu, že sa “demokrati”, teda v preklade zlodeji, klamári a psychopati nedostali k moci v roku 1968, pretože by si bol s veľkou pravdepodobnosťou negramotný a pásol niekde ovce, alebo svine.
Keby si neholdoval vodke, nepísal by si hlúposti.
Pravidelne zažívam - ľudia nadávajú, pretože chcem, aby si plnili povinnosti ... a keď im oplatím ic "milé" slová rovnakými, tak ja som vulgárny a chrapúň.
Sranda spomienka na jeden článok, a hlavne časť o publikovaní športových článkov v Pravde
Ináč, Mali patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta, Slovensko nemá s touto krajinou zmluvu o vydávaní osôb, ale internet vo väzení - je k dispozícii, hoci na oveľa bohatšom Slovensku - v žiadnom prípade nehrozí. Dokonca ani v prípade, ak by si ho väzeň bol ochotný platiť z vlastného vrecka.
Jeden by neveril, aká je dnes tak chudobná krajina ako Mali - pokroková. A áno, keď niekoho odsúdia na dlhé roky za trestnú činnosť, ktorej sa dopustil, nemôže veriť polícii, súdom, prokuratúre - však stojí na opačnej strane zákona. Ale keby mu niekto vymohol status nedotknuteľného za to, že bude podľa potreby vypovedať - nepochybujem, že ktorýkoľvek väzeň povie čokoľvek.
Kto čím bojuje, tým aj padne ... doplatili na to diktátori, doplatia aj demokrati. Obyčajní ľudia sa síce nechajú okrádať veľmi dlho, ale nakoniec nepoznajú ani zľutovanie, a potom je už márne volanie po súcite a ľudskosti. Ľudstvo a najmä bohatí sa nikdy nepoučia.
Liberáli sa nemenia - “pravdu má ten, kto nájde viac rovnakých ako je on”
Typické vyjadrenie ľudí, ktorí nevedia obhájiť svoje stanovisko - keď si väčšina myslí niečo iné, tak je väčšina pomýlená, zlá ... lebo liberál je lietadlo, však ...? Povoliť ľahké drogy a deti aj násilím donútiť, aby robili to, čo chcú dospelí ... gratulujem.
Ak zákon určuje, ktoré osoby sa môžu zúčastniť výkonu rozhodnutia - teda osoby,ktorých prítomnosť je nevyhnutná pri výkone, prípadne právni zástupcovia dotknutých strán, odpoveď je jasná. Navyše akosi sa točíš v kruhu - najprv unisono s Blahovou tvrdíte, že sa nejednalo o výkon rozhodnutia, a potom hľadáte zámienky, aby ste mohli byť pri tom, čo sa nestalo - aby ste mohli obhájiť neobhájiteľné.
Výkon rozhodnutia realizuje sudca, alebo súdny úradník - účastníci sú sociálny pracovník, rodičia alebo príbuzní, dieťa, právni zástupcovia - vidíš tam niekde poslanca ? Keď chce Blahová robiť sociálnu prácu, môže vrátiť mandát a venovať sa sociálnej práci. A na záver - aj jej asistentka a tí dvaja chlapi ako doprovod boli “oprávnené” osoby ?
Keď matka chce byť s dieťaťom, prečo sa nevráti k jeho otcovi, keď dieťa chce byť s obidvoma ?
Nehovoriac o tom, že matka sa netají tým, ako by chcela konať, ak by mala teraz dieťa pri sebe - chcela by sa s ním vrátiť do Ekvádoru. Tiež ju akosi názor dieťaťa nezaujíma. Dvaja dospelí sa nevedia dohodnúť a dieťa je ich rukojemník.
Výkon rozhodnutia, súvisiaceho s návratom dieťaťa, bol pozastavený, pretože sa vyskytli okolnosti, ktoré v jeho realizácii bránili.
Nijako to nesúvisí s právoplatnosťou rozhodnutia, ktoré bolo vydané. Keď sa chceš k niečim vyjadriť, najprv skús oboznámenie s termínmi. Konanie o výkone a výkon rozhodnutia sú dve rôzne veci.
Samotné rozhodnutie môže byť nemenné z podstaty veci, ale pokiaľ jeho výkonu bránia okolnosti, chránené vyšším právnym predpisom, je nerealizovateľné.
Aký únos ? Neklam. Rozhodnutie nebolo vykonané, pretože dieťa chcelo byť s oboma rodičmi, ale odmietalo návrat do Ekvádoru. Výkon rozhodnutia bol pozastavený, nakoľko je dieťa slovenským občanom, a v zmysle ústavy nemôže byť nútené, aby nedobrovoľne opustilo Slovensko. A ústava je nadradená aj súdnemu rozhodnutiu.
A ten tvoj názor s násilným vydaním dieťaťa matke je dokonalá ilustrácia liberálneho primitivizmu najhrubšieho zrna.
Presne to isté môžu robiť obaja rodičia ... slabý argument. Názor psychológa tiež nepreváži ústavné práva dieťaťa.
Treba si naštudovať ústavu, tam sa jasne hovorí o tom, že nikto nemôže nútiť občana SR, aby proti svojej vôli opustil územie SR. A ústavné predpisy sú nadradené všetkým zákonom.
Jasne sa vyjadril k spôsobu, ako sa realizuje výkon rozhodnutí. Opäť klameš - prečo ?
Neklam, nikto netvrdil, že dieťa odmieta matku, hovorili len o nesúhlasí s návratom do Ekvádoru.
Nikde tam nie je vyjadrenie, že sa dieťa chce vrátiť do Ekvádoru ... a ako som povedal, v prípade dieťaťa a jeho aktívneho odporu pri výkone rozhodnutia, sa musí na túto skutočnosť prihliadať a výkon sa preruší. A v spolupráci so sociálnym pracovníkom sa hľadá riešenie.
Mať rád a chcieť ísť - nie je to isté.
Zákon určuje, kto sa môže zúčastniť výkonu rozhodnutia, takže každý sa je povinný jeho znením riadiť.
A čo sa týka konkrétnej situácie, je chybou rodičov, že sa nevedia dohodnúť, hoci ide o ich dieťa. Za seba poviem jedno - na mieste otca by som sa snažil dohodnúť s matkou dieťaťa, ale akúkoľvek cudziu osobu by som rýchlo a efektívne poriešil.
A z hlavičky uznesenia súdu jasne vyplýva, že dieťa má aj slovenské občianstvo, ak teda odmietlo návrat, potom platí ústava čl.23 ods.4.