Vzájomné tykanie sa šíri ako mor
Myslím, že podstate je inde. Tyká sa príliš často, málo...akurát.
Kedysi v kancelárii sedeli baby celú pracovnú dobu deň čo deň...a až do dôchodku si vykali. Bolo to dobre? Bolo by to normálne dnes? Myslím si, že nie.
Dnes je trend v neformálnom živote zahodiť dogmy, bariéry...a tykanie je samozrejmosťou. Beriem to. V športe (čo je moje prirodzené prostredie) tykám všetkým mladším mužom. A keďže nikto nie je starší - tak úplne všetkým. Dospelým dámam ale vykám. Tam rešpektujem tradíciu. Neskôr...ja tykám, ony mne vykajú - alebo tykajú, to už nechávam na ich rozhodnutie, ako ma berú. Iste, aj 20 roční chalani, ktorým by som mohol byť dedo mi môžu tykať. Je rovnoprávnosť, žiaden rozdiel vek/spoločenské postavenie. V reáli mi veľa detí tyká. Zlomoví sú dvadsiatnici, tí nevedia či môžu - nemôžu. Iste, môžu...len si musia zvyknúť.
Na ulici, vo formálnom kontakte, na úradoch, v obchodoch...samozrejme vykám.