V tejto polohe bolo kedysi...vitaj, môžeš prenocovať a najesť sa.
V tejto polohe bolo kedysi...vitaj, môžeš prenocovať a najesť sa.
Je taký príbeh, skôr fikcia. Prechádzam sa po lúke v BiH, neozbrojený. Stretnem skupinu ozbrojených chalanov. Pozdravíme sa - ako ide život? Vravím: doba je ťažká, no snažím sa.
Koniec : brácho, netušíme kto si čo si...ale náš nie si. Takže, budeme ťa nejaký čas mučiť a potom ťa zabijeme. Čo ty na to? Ja: nuž...potom nebudete vedieť kto som. Oni: potom to už bude jedno, kámo.
To je pravda. Som zvedavý ako by Slovák írečitý bral svojho oficiálneho, rodeného spoluobčana ak by mal povedzme otca Čecha a mamku Maďarku. Toto je dokonca ľahšie, lebo nie je problém s vierovyznaním.
V Juhoslávii bola v určitom historickom období otázka života a smrti: katolík či pravoslávny? Pritom pár rokov predtým boli všetci ateisti. Prežil som tam dosť času, o viere sme sa nikdy nebavili.
Ale močivodne si verí.
Úžasné. Tak ja ti pomáham a ty na mňa útočíš? Toto bol náš posledný kontakt.
Dobrá moňašovina. Šport je o láske a nenávisti? Daj si preplesk kelňou a pekného pupkáča z balkóna.
To má čo spoločné s tenisom?
Vidím, že sa vôbec neorientuješ vo vláknach. Prosím, je to tvoja vec.
Robíš to zle, ak si chcel korigovať...tak nie napojiť sa na seba...adresovať tomu, komu si chcel.
Zvláštne, nevidím tu úplne neutrálny text (možno som ho neposlal). A síce, že šport nemá nič spoločné s politikou a vojnami. Takže sa mýlim...alebo som tento post neodklikol. Lebo je to jednoduché, ale asi sporné.
Podľa mňa nemá, oficiálne zrejme áno. Zostanem pri vlastnom postoji.
Myslím, že som sa vyjadril jasne. Ak musím upresniť, sú dve krajiny, ktoré sa považujú za sovietske. Možno je aj tretia, no zatiaľ ju takto neoznačili.
No...na WTA sa všetky ukrajinské tenistky správajú k Ruskám rovnako: nepodávajú ruku. Chalani...ukrajinskí na ATP nie sú, toto gesto teda absentuje. Ostatní hráči aj hráči podávajú ruku aj sovietskym súperom. Nevyjadril som sa celkom presne: takže ruským.
Svitolina sa vydala vieme za koho...nie je žiaden etalón čohosi/kohosi. Je to ale OK.
Keď sa národ nebráni...dajú sa stiahnuť aj bombarďáky starej materi a zobrať dedovi fajku. Nevravím, že to robia zrovna títo - všeobecne.
To "bolo, je a bude"...je fráza sovietskeho boľševika. Na večné časy a nikdy inak.
Obávam sa, že 30 ročnému Slovensku akési "boje" (nepoužívam výrazy O a K) nepomôžu.
To je ťažká otázka. Resp. ťažká odpoveď. Bude to asi prázdny blábol.
Uvediem do správnej polohy. Bolo fajn, keď sa Novak deklaroval ako prvoplánovo Juhoslovan. Vtedy nie je problém pôvod, národnosť, vierovyznanie. To už je ale žiaľ minulosť.
Vyhraňovať sa, zaraďovať...tak to je veľký problém. Vtedy sa človek dostane do situácie, že je pre ostatných "nie si náš". No a ak stratí dobrú pozícii v škatuli, kam sa zapasoval...je po identite. Dá sa tváriť roky, že na identite nezáleží...ale skôr či neskôr to môže byť sakra problém...aj vnútorný, aj existenčný.
Nemám rád paratenisové dristy v rubrike šport, no tu asi tenis ako šport nie je zaujímavý. S tým nič nespravím. Ale toto sú už grandiózne moňašoviny od A po Z. Aké pumpa - pumpaj? Mimochodom, prvé je podstatné meno, druhé sloveso. OK, článok má byť o Mesiášovi.
Aký sakra špičkový turnaj? Ide o mizernú 250-tku.
No a "srbský hrdina" je síce občan Srbska z Belehradu...a tvári sa strašne pravoslávne. Už som X-krát uvádzal, že otec je Čiernohorec a matka Chorvátka. Takže, narábať s národnosťou a vierovyznaním môže byť v určitej chvíli dobré...ale je to tenký ľad.
Odporúčame