Čarnogurský za istých okolností mal šancu čosi v prezidentských voľbách dosiahnuť. Záležalo by na tom, kto by bol jeho koaličným protivníkom. Dnes, keď sa postavil na stranu svojho syna a bývalého trnavského arcibiskupa Sokola, jeho nádej na prezidentské kreslo, zhasla. Držím palce audítorke, snáď má dostatočné množstvo dôkazov a pádne argumenty k tomu, čo sama prehlásila. Načo my tu v SR sa trápime s klientelizmom, ak Čarnogurský tvrdí, že Sokol daroval peniaze združeniu svojho synovca, ktoréímu zrejme DôVEROVAL. Aj Dzurinda ZREJME dôveroval svojmu bratovi, Mikloš ZREJME dôveroval ... a ostatní taktiež dôverovali ... Už za tieto slová by mal byť Čarnogurský vyhnaný z prezidentského válova a zabudnutý na večné časy. Bezák ako prvý dokázal skočiť svojmu predchodcovi na otlak a zrazu je z toho aféra. A potom voľte prezidenta, parlament. Špinavosť najvyššej klasifikácie a práve v dobe utriasania kandidátov na prezidentský trón. Nevoliť Čarnogurského, za žiadnych okolností.


