Veriť, znamená dať šancu niekomu, aby ťa podviedol, sklamal, zneuctil. Každý človek skutočne musí niečomu veriť, ale viera ateizmu tkvie v prirodzenosti reálneho sveta. Človek musí veriť, že chlieb, ktorý si v obchode kúpi nie je otrávený, rovnako voda, alebo iné potraviny. Lebo inak by musel mať doma chemické laboratórium. Viera vo vlastné sily utužuje človeka v jeho schopnosti víťaziť aj tam, kde by veriaci nechal svoje životné poslanie na osud, pomoc najvyššieho. Naučili sme sa žiť bez pomoci fluidného prostredia, sektárskej nadprirodzenosti. Žijeme si život bez účelového zastrašovania a viac dávame na vlastnú intuíciu a sebarozhodovanie. Samozrejme nie vždy dokážeme zhodnotiť situáciu, naše aktivity a tým pykáme, ale zas len vinou zlej vlastnej voľby. Na nikoho sa nevyhovárame, lebo sami zodpovedáme za svoje činy. Žiadna atrakcia nás nehodnotí, len a len naše vlastné okolie. Skrátka, nechceme počúvať a riadiť sa mnohokrát cirkevnými nezmyslami. Sme sami sebou.


