Kresťanstvo všeobecne svetovo upadá, Vatikánu dochádza dych. Kedysi pápež Ján Pavol II. dokázal svetu "nadiktovať" omnoho viacej bludných a najmä direktívnych opatrení, aby ľudia nedajboh nezdiveli. Skutočne, počet ortodoxných veriacich ubúda, veriacich z účelového strachu pred konaním najvyššieho tiež a tí ostatní sami zisťujú, že je nutné sa spoliehať v prvom rade sám na seba. Kedysi aj pápež bozkával zem po jeho vkročení na pôdu katolíckeho sveta oveľa častejšie, čím aj on pripomínal svojim ovečkám svoju stálu existenciu ako i ideologickej kresťanskej doktríny. Vatikán bubnuje na poplach aj napriek tomu, že medzi samotnými jeho širiteľmi sa objavujú pedofily, zvláštne spoločenské zoskupenia a homosexuály. Z cirkevných hodnostárov sa stávajú bezbožníci a ľudia "s pozemskými" sklonmi k riešeniu svojej vlastnej ľudskej identity. Vatikán so svojim prestárlym cirkevným osadenstvom je slabou zárukou čistoty života na tejto Zemi.
