Nie ja, ale medzinárodná cyklistická únia UCI mieša jablká s hruškami a ukazuje sa, že jedno alebo druhé ovocie nemá na to prvé. Lenže, jednodenný pretek neodhalí všestranné kvality cyklistu, ale jedine etapový. U jjednodenného preteku je dôležité, či sa odohráva na rovine alebo v kopcoch. U slabších jedincov, žiadny domestic nedokáže udržať cyklistu v čelnej skupine. TdF je ako Wimbledon v tenise. Kto ho vyhrá, nemôže to byť náhoda, ale krvopotne dokonaná, v prípade Wimbledonu, dvojtýždňová makačka. Osobne si teda nemyslím, že zelený dres najlepšieho šprintéra zdieľa rovnakú hodnotovú váhu ako bodkovaný dres najlepšieho vrchára. Ak M. Cavendish dôjde do Paríža v zelenom drese a medzi poslednými v celkovom poradí, budem považovať jeho účasť na TdF za frašku, lebo jeho kopce ale absolútne nezaujímajú. Keby sa im mohol vyhnúť, tak aj spraví. Vrchári musia makať vo všetkých etapách, pokiaľ samozrejme si dokážu takticky pustiť pred seba slabších súperov. Oni môžu kalkulovať, šprintéri nie.


