Ono, rešpektovať sa dá veľmi jednoducho, aj keď vynútene. Už som tu spomínal, ak sám máš problém sa stotožniť s presvedčením obézneho človeka, alkoholika, feťáka, fajčiara ... tak nemôžeš k nemu zhliadať s otvorenou náručou, lebo ti jeho životné absurdity vadia. To isté platí aj u veriacich. Ty ma nikdy (zatiaľ) nepresvedčíš, že Boh existuje. Nemáš k tomu žiadne relevantné páky aby si to urobil. No jednoducho pre to, lebo podľa teba ja nie som dostatočne nasmerovaný na to, aby som prijal Boha do svojho vedomia. Ale sám mi nedokážeš postaviť cestu, ktorou by som sa k Bohu dostal. Jediná tvoja "rozumná" rada tkvie v nutnosti v Jeho veriť. Tým, že ateista sa vyznačuje svojou opatrnosťou, dochádza tu k problematickému stretu. Ja nie som ochotný naivne v niečo veriť. Dokonca, som bol v jednom dome, kde vraj straší, do iných som sa nedostal, neviem, kde také sú. A to, čo som tam zažil dodnes považujem za fatamorgánu hlúpostí, ktorú si človek dokáže na seba naviazať.


