(HLBOKÉ ZAMYSLENIE) : Čo je názor, čo je dovolený názor a čo je názor absurdný, neprijateľný. Zvykli sme si, že rodič je náš zákonodarný zástupca a osoba, ktorá z pozície veku a teda získaných životných skúseností, osoba istým spôsobom vždy by mala byť svojimi deťmi velebená. Nie každý rodič svojim uvedomelým správaním sa prezentuje u svojich detí týmito atribútmi. To teda znamená, že deti si hľadajú iné životné ikony, podľa vlastných predstáv a očakávaní. Tým dochádza k sporom medzi deťmi a rodičmi a vzájomným konfliktom, ktoré mnohokrát vyúsťujú do tragických koncov. Z uvedeného by mohlo vyplývať, že z pozície detí rodiča nemožno kritizovať, lebo je to akýsi modelový invariant, s ktorým je potrebné len súhlasiť a do osemnástich rokov držať hubu. Dnes tomu už tak nie je. Existujú predsa hniezda záchrany, kde sa pomáha nielen deťom, ale aj matkám s deťmi, ak je to potrebné a nutné. Ale, to sa bavíme o žijúcich tvoroch, ktoré sú dokazateľne nejakí.


