V tomto prípade zaúradovala ľudská absurdita a hlúposť pisateľa, ktorý na jednej strane túži zrejme po zviditeľnení seba samého a na druhej strane neakceptuje akúsi džentlmenskú nepísanú kultúru, ktorá je všeobecne chápaná ako súbor všeobecne rešpektovaných hodnôt, deklarovaných noriem, prístupov a vzájomných vzťahov, ktorý sa dlhodobo prejavuje v individuálnom správaní každého z nás a odlišuje vhodné a akceptovateľné správanie od nežiadúceho. Navyše, cieľom jeho kontraverzného záujmu bola hlava štátu, čo by si mal odpustiť aj ten jej najväčší nepriateľ a kritik. A už z absolútneho spoločenského antisprávania pisateľa, jedná sa o ženu a ak by mal v sebe pisateľ ušľachtilé vlastnosti a uhladené správanie k samotným ženám, nikdy by si nedovolil takúto poznámku zo seba vypustiť. Je to azda len dôkaz výraznej mužskej sexuálnej orientácie, bezpríkladnej výchovy a jeho osobné zlyhanie spoločenského správania tým, že sa s tým pochválil aj širokej čitateľskej verejnosti.


