Biblia nezbiera už po stáročia vavríny na základe jej mimoriadnej vydarenosti, ale v súvislosti s proklamovanou vierou odkazu samotného stvoriteľa, čo má samo o sebe váhu nedotknuteľnosti. Predsa žiadna kniha nemôže mať vyššiu výnimočnosť ako je kniha písaná niekým, kto „hýbe“ týmto svetom ako ho aj stvoril. Biblia ani postupom času nezanikne, lebo jej „predvídavosť, časová nadradenosť“ a „správne pochopenie“ jej obsahu zaručuje jej nesmrteľnosť. Pokiaľ bude žiť myšlienka existencie Boha (tá má reálnu šancu odolávať konšpiračným teóriám a protibiblickým snahám), bude zbytočnou snahou kohokoľvek pokúsiť sa o jej bezpredmetnosť. A nie je ani tak dôležitý biblický odkaz ako samotná nenapadnuteľná idea existencie stvoriteľa a Jeho prítomnosti aj v súčasnosti. Výnimočnosť Biblie prisudzuje jej vážnosť práve fenomén nejednoznačnosti, čo je Boh. Pokiaľ sa nejednoznačnosť nezmení na určitosť, nemožno Bibliu považovať za scestnú, diletantskú, tendenčnú.


