V rámci diskusie, kto aký hodnotný život vedie, či je to slobodná a nemorálna, zhýralá potreba ateistu oddávať sa slastiam života a bohapustým radovánkam (nie každý ateista žije týmto spôsobom) alebo morálna, slušná a poctivá lopota teistu udržujúceho prízemnosť a oddanosť myšlienke Boha (nie každý teista potvrdzuje toto pravidlo), je vecou práve pozorovateľa, prípadne aj samotného účastníka životného strádania. Bolo by škodlivé porovnávať život kresťana a ateistu a zhodnocovať ich navzájom. Každý z nich má svoje potreby a odovzdáva (poskytuje) vlastnému životu to, čo je mu bližšie a hodnotnejšie. Vzájomná životná filozofia pritom nemusí byť u mnohých odlišná, ale vychádzajúca z bežných ľudských pravidiel správneho a nekonfliktného spôsobu správania sa. Jedna skupina ľudí vychádza z dodržiavania biblických zásad, druhá zo skúseností a osobných pocitov. A pritom každá z nich koná v zmysle zaužívaných spoločenských pravidiel.


