Nikto z nás momentálne a ani nikdy to nebude možné (veriaci akéhokoľvek vyznania, ateisti) nie sú schopní tvrdiť či Boh existuje alebo nie. Môžme sa len donekonečna dohadovať a nepriamo dokazovať svoje pre a proti.
Nikto z nás momentálne a ani nikdy to nebude možné (veriaci akéhokoľvek vyznania, ateisti) nie sú schopní tvrdiť či Boh existuje alebo nie. Môžme sa len donekonečna dohadovať a nepriamo dokazovať svoje pre a proti.
Milý stan021. Tvoje duchaplné a vyčerpávajúce vysvetlenie vlastnej predstavy o existencii Boha je síce pochopiteľné (pravdivé), ale nič neriešiace. To, či Boh existuje (neexistuje), nie je a ani nikdy nebude skutočnosť potvrditeľná ani vyvrátiteľná. Neviem ako dlho si prichádzal na túto zúfalú teóriu, ale problem v riešení Boha je niekde inde. Či je fenomén stvoriteľa sveta totožný s Jeho prítomnosťou v dnešných časoch a či má dosah na naše konanie a správanie sa (planéta Zem) ako aj v širokom vesmíre. Či nábženské cítenie nie je len akýmsi prejavom slaboduchosti veriacich a dogmou cirkevného zastrašovania. Či vlastnosti Boha a Jeho zasahovanie do života človeka je akceptovateľné ako prejav Jeho výsostnej spravodlivosti a ním vyrúbeného následného trestu. Či otázka posmrtného života (minulých životov) u kresťanov je oprávnenou predstavou, s ktorou je možné sa vážne zaoberať.
To sú dva rôzne smery. Vznik sveta a jeho terajší priebeh. Nemusí byť pravdou, že stvorenie sveta (autor tohto sveta) je súčasťou terajšieho jeho vývoja. Auto ak naštartuješ a necháš ho bez dozoru, tak po vyplytvaní paliva motor zdochne. Ak ho priebežne dopĺňaš palivom, môžeš sa na ňom voziť a skrátka využívať jeho služby k čomu je určené. A pritom sám nemusíš ani vedieť, kto to auto naštartoval. A ten dotyčný, čo to auto naštartoval, ani sám nevie, kde sa auto nachádza a kto na ňom jazdí. Skôr by som sa prikláňal k tej psychologickej rovine, ktorá človeku dáva nádej na pohodový posmrtný život.
Zmysel života je procesom utvárania si takých životných podmienok, ktoré ťa dokážu ovplyvňovať a obohacovať v tom správnom smere. Zmysel života súvisí so schopnosťami človeka podriadiť sa a prispôsobiť nevyhnutným životným okolnostiam, spoločenským pravidlám a pritom zvelaďovať svoju dušu a telo takými pútavými a inšpiratívnymi aktivitami, záujmami a činnosťami, ktoré ťa podporujú v tvojom pozitívnom myslení a životnom napredovaní. Iste, pre mnohých veriacich je to viera, odovzdanie sa božiemu ovpyvňovaniu. Osobne si nemyslím, že k svojmu šťastiu potrebujem ešte čosi, čo by ma malo viac nadchýňať ako to, čím žijem, existujem. Nevidím vo svojej duši prázdnotu, nemám pocit, že mi čosi chýba. Ak by som chcel existovať s Bohom, stratil by som, prišiel by som o mnoho, čomu som dnes vďačný.
Oddávna zastávam názor, že čosi „inteligentné“ (v tomto nemožno nachádzať ekvivalent k reálnej skutočnosti, to totiž nebola ani inteligencia, ale skôr akýsi energeticko-organizačno-konštruktívny impulz, akýsi fenomén, s človekom absolútne neporovnateľný a inteligenčne nekoherentný). Nebola to ani samozrejme bytosť, skôr fluidum, okamžitá chemicko-fyzikálna reakcia. Aj toto je slabá definícia vzniku. Bolo to omnoho zložitejšie. Ale, čo je podstatné, svet bol daný do užívania (je plne jedno kým a čím) k časovo samovoľným procesom, reagujúcim na možnosti vlastného výskytu najskôr jednoduchých buniek a pozdejšie zložitejších formátov. Chovanie vesmíru je dané jeho nastavením a tak sa správame aj my, naša planéta a všetko, čo do vesmíru patrí. Je toho mnoho, čo nevieme o vesmíre (ani nevieme vlastne určiť koľko toho vieme-nevieme), ale zakladať si teóriu na strachu a nádeji zo stvoriteľa je skutočne dezilúzia cirkevnej, náboženskej minulosti.
Milan1, vždy som chápal ľudskú názorovú a záujmovú rôznorodosť. Predsa nemôžem od nikoho žiadať, aby každý hrával squash a ešte tak dobre ako ja. A ak som aj na strane ateizmu, to neznamená, že nehľadám cestu chápavosti k opačnej strane. Rád by som ju našiel, rád by som sa nechal vniesť do tajov zmýšľania veriaceho. Chýba mi v tom práve miera presvedčenia, miera dokonalosti tvrdení, miera pocitového súzvuku. Som technický typ človeka a všetko technické na nejakom zásadnom technickom princípe funguje. Aj tento náš svet. Nemáme šancu sa dozvedieť ako a ani sa to nikdy nedozvieme. Ale, mne osobne sa nezdá princíp Božstva reálny. Pokiaľ nenastane dôrazný, utvrdzujúci, objaviteľný úkaz, akési božské posolstvo (nie také, ktoré je fabulované a umelo prisudzované Bohu), tak nemôže v mojej racionálnej duši vzniknúť iný pohľad na tento svet ako si ho ja vysvetľujem. A aj keby sa čosi „kritické“ našlo, tuho budem premýšľať, čo to bolo.
Právo na vieru, tak ako aj právo na sebaurčenie su zásadným právom osoby na prejavenie sa. Nikomu nemožno odňať motiváciu a dôvody vedúce k získaniu pocitu príslušenstva k viere akéhokoľvek druhu. Je možné v tichosti zazlievať dotyčnému jeho „zvláštnu“ úchylku, ale tá je zrejmá len z nášho subjektívneho, osobného pohľadu. Opačný názor na vec má aj druhá osoba. Miera nášho čudovania závisí od mnohých našich spoločenských, rodinných, pracovných a iných prežitkov, ktoré sú v rozpore s vnímaním životného postoja druhej strany. Samozrejme, je vždy dovolené a pre obe strany určite poučné, mnohokrát ale konfrontačné, vzájomné prežitky si vymieňať a postoje k životu utriasať. Polemika ateista – veriaci vždy bude vedená na báze názorovej konfrontácie a len málokedy vzájomnej chápavosti. Ide o dve protichodné tvrdenia, dôrazne teoretického charakteru, bez možnosti použitia zásadného a utvrdzujúceho dôkazového materiálu.
Ono, clovek tych hluposti v zivote narobi viac nez dost. Ak by sme poznali pravdu buducnosti, urcite by sme sa zacali chovat inak ako dnes. Preto clovek musi verit a nielen nabozensky, ale aj v beznom zivote. A je toho skutocne dost. Uz len to, ze vecer si clovek natiahne budik, lebo veri v to, ze ho rano zobudi. Ide autom do prace a veri, ze to auto nastartuje, inak by vstal o hodinu skor, aby pracu stihol aj MHD. Ide do prace, lebo veri, ze nedostal vypoved. V potravinach kupujeme chlieb a ine vyrobky a pritom ich doma netestujeme, ci nie su otravene. Akurat mozno len konstatovat, ze takato viera je racionalna, vychadzajuca z predpokladu, ze nic mimoriadne nenastane. A naopak, viera nabozenska je iracionalna, pocitova, ktora zas nabada cloveka k viere, ze cosi mimoriadne nastane. Mozme sa cudovat rybarovi, ze chodi chytat ryby a nikdy nic nechyti. Tomu rybarovi nejde vzdy len o to, aby cosi chytil ...
Zo strany ateistického zmýšľania, rovina dokazovania stvoriteľa je vecou prísnej racionality a logického uvažovania. Veriaci svoje vysvetlenie k pozemským výjavom neanalyzuje, neskúma, nekonfrontuje s vedeckým alebo logickým názorom. Je mu oveľa jednoduchšie prijať tézu božskej prítomnosti ako sa zaoberať zložitosťou vysvetlenia. Navyše, nie je mu prirodzené odvádzať svoju pozornosť smerom nekompatibilným s konaním stvoriteľa. Tým by vlastne šiel proti viere a časom by zistil, že množstvo z jeho prisudzovaných vlastností a božských konaní je racionálne vysvetliteľné a teda nekorektne určené božskej ruke. Aj napriek tomu, že Biblia je dobre a umne skonštruovaný nástroj k usvedčovaniu „pravdy“ veriacim, nie je nutnou a ani postačujúcou podmienkou pre fungovanie viery. Viera akumuluje v sebe strach a nádej a to sú dve veľmi silné životné inšpirácie na to, aby veriaci riskoval, bral ju na ľahkú váhu.
Otázka dôkazov existencie, resp. neexistencie stvoriteľa je vecou dvoch rovín. Ani jedna z nich síce nie je schopná docieliť zásadný, univerzálny a najmä usvedčujúci dôkazový materiál. Ale, aj napriek tomu, je možné nepriamo (vedecky, logicky, racionálne ...) dokazovať neexistenciu stvoriteľa v prospech ateistického vnímania tohto sveta. Je nad všetko jasné, že viera sa neriadi ani vedou, logikou a ani rozumom, ale jednoznačne cítením (vyvolaným strachom a nádejou ako aj vplyvom náboženského paktu, cirkvi). Ide predsa o zásadnú vnútornú duševnú polemiku veriaceho, ktorý nechce riskovať a radšej verí v abstraktnosť predstaveného ako by mal znášať pozemské i posmrtné božské tresty. Zo strany veriacich by som tú rovinu videl v bezprecedentnej účinnosti a princípu fungovania sveta v jeho terajšej podobe (bezbrehým a jednoduchým prisudzovaním pozemských konaní, aktivít, prírodných úkazov a zvláštnych výjavov božiemu telesu). Mystifikácia, predstavivosť a elementárna jednoduchosť.
Milí moji veriaci. Poznať fungovanie auta do poslednej skrutky je síce zložité, ale tým, že poznanie funkcie auta je konečné (ucelenosť diela a konečný počet súčiastok tvoriaci dielo je evidentný) je teda aj samotné fungovanie vozidla vecou naštudovania konštrukcie a technológie samotného diela. Konštruktér auta vie najlepšie ako vozidlo funguje. S vesmírom a fungovaním sveta je to samozrejme inak. Nepoznáme stvoriteľa, nevieme ani koľko toho poznáme (nepoznáme) o fungovaní tohto ojedinelého vesmírneho unikátu a samozrejme nikdy ani nebudeme poznať do dôsledku (ako to auto) funkcionalitu vesmíru. Preto sa tu otvára dostatočne veľký priestor pre šarlatánov, objavovateľov medzipriestorového „videnia“ a veriacich, ktorým stačí nahlodať ich rozorvané duševno a obraz abnormálna je dokonaný. Mystifikácia, riadna dávka abstraktnej predstavivosti a samozrejme strach a očakávanie sú hybnou silou viery a odovzdanosti tela i duše nadprirodzenému elementu.
Nejde o nič iné, len o gesto. Prejaviť hlboký súcit rodine, ktorú ich syn priviedol do zúfalstva. Farizejské a bezprízorné. Čosi podobné ako keď kresťania páchajú zverstvá na tomto svete a potom sa z ich amorálnych hriechov idú vyspovedať a sú čistí. Možno inak by to človek bral, ak by smrť devy prišla nedopatrením. Dajme tomu, dostať šmyk na zladovatelej ceste a nekontrolovateľne niekoho usmrtiť. To sa môže stať predsa hocikomu z nás, vodičov. Človek je schopný odpustiť čokoľvek a komukoľvek, ale musí to mať racionálny základ. Brutálna vražda patrí medzi mafiánske praktiky a nie medzi normálne ľudské jedince. Ospravedlňovať sa za syna v takejto situácii je ako hladkať tehotnej žene bruško nožom.
Je skutočne choré prejavovať súcit pozostalým brutálne zavraždenej pätnásťročnej študentky rodinou účastníka vraždy a nie samotným účastníkom, vykonávateľom popravy. Rodina by sa mala ospravedlniť celej spoločnosti za to, čo za neprispôsobivého tvora vychovala. Dievča na začiatku svojho života prišla o to najcennejšie a to sadistickým spôsobom. Komu sa chcú ospravedlňovať, jej rodičom ? A čo chcú im povedať, prepáčte ? Nemyslel to zle, veď viete, chlapci ... Za takýto ohavný čin neexistuje ospravedlnenie. Zadosťučinením by nebola ani právne vykonaná poprava, pri ktorej by boli prítomní rodičia všetkých zainteresovaných. Bolo by to smutné a desivé divadlo, ale rodičia zosnulej by aspoň v kútiku duše mohli konštatovať - zub za zub.
Meno vraha právnika Valka sa nikdy nedozvieme. Možno už ani sám vrah neexistuje. Tým sa nadobro prerušila niť, po ktorej by sa eventuálne kriminalisti mohli dopátrať objednávateľa. Už ostali len hypotézy, pravdepodobnosti a indície, kto, kvôli čomu a prečo potreboval Valka umlčať. Náhodný zlodej je tá posledná reálna alternatíva, ktorá uzatvára všetky ostatné motívy Valkovej smrti. Bol až príliš dobrý právnik, stojaci na zlej strane. Zastupovať štát pred mafiou je postaviť sa bicyklom proti kamiónu. Môžete mať akékoľvek odhodlanie, silu presvedčenia, morálny záujem, ale pokiaľ samotný štát bude v rukách mafie, nikdy sa nedosiahne objektívny právny stav, podporujúci a zabezpečujúci vyšší štátny záujem.
citatel, ty pôsobíš tu na tomto webe, špeciálne na Debate ako verný pes svojho silného psieho záprahu, ako papagáj naučený niekoľko fráz a vystavený v klietke na obdiv príchodzích návštevníkov. Si schopný napísať toho nenormálne veľa, ale pritom tým nikdy nepovedať nič. Tvojim životným údeľom je masírovať obrazutvornosť biblického odkazu, neutíchajúco dokazovať svoju vlastnú príslušnosť k sekte a dokumentovať svojim spolutrpiteľom osobnú stálu zainteresovanosť na duchovnom slove, aj keby traktory padali a Cyprus nemal čo jesť. Z teba človek totiž nedostane viac ako je vykolíkovaná šírka a dĺžka záberu vašej ohrady, v ktorej sa smiete pohybovať. Abaddon sem-tam aspoň prezradí o sebe, že dokáže byť aj normálny človek. Ale, tým končí vaša i tvoja pozemská ľudská misia. Na druhej strane som rád, že existujú ľudia, ktorí svoju vieru berú vážne a nič neponechávajú na náhodu. Si zrejme zrelý a nábožensky riadne prevtelený muž a preto ťa chápem. (Kolosanom 2.9) ...
Ak si sa rozhodla pre rozvod, neobzeraj sa za seba. Nesnaž sa hľadať chyby, ktoré si ty alebo aj tvoj partner spravili. Obzeraním sa za seba, strácaš zbytočne čas a rýchlosť k ďalšiemu napredovaniu, vzťahu. Ak sa človek pre čokoľvek rozhodne, musí byť presvedčený o tom, že to vždy urobil správne. Akonáhle sa začneš hrabať v príčinách, môžeš dospieť k záveru, že si sa mohla aj zmýliť. A to nepotrebuješ. Čo sa stalo je minulosťou a už nasleduje len prítomnosť a blízka budúcnosť. Nič nie je pre teba dôležitejšie ako sa naladiť na tieto časové pásma a zariaďovať si život tak, aby si získala to, čo na začiatku tvojho prvého manželstva. A nehraj sa na poučenú z minulosti. To je brzda k nájdeniu niečoho, čo možno by za rovnakých okolností pri hľadaní prvého manžela, prešlo bez akýchkoľvek problémov. Život je len jeden a preto si ho treba vedieť užívať. K spokojnosti v prvom rade svojom s vidinou a s cieľom ho poskytnúť aj svojmu partnerovi.
Nepoznám váš vzťah, neviem akým spôsobom ste sa dopracovali do štádia nutnosti organizovania extrémnej manželskej komunikácie, ale jedno je isté. Aj keď sa to niekomu bude zdať ako klišé, ako obohratá platňa, na krásne, ale aj tie nepríjemné manželské zážitky sú dvaja. Z toho, čo si poskytla, reakcia manžela bola skôr rozpačitá, až zaskočená otázkami vlastnej ženy. Podľa neho sa nič mimoriadne nedialo, lebo postupom času aj on si na manželský kolobeh zvykol alebo zistil, že kdesi za plotom sa pohybuje iná laň a tá mu začala poskytovať iný životný optimizmus. Ženy netvárte sa, že máte manželský svet prekuknutý. Je to vysoká veda a v nej uspeje len ten, kto chce študovať život, kto má záujem neustále čosi vyvíjať, obohacovať a i tvoriť. Upnúť sa na dieťa (deti) je mnohokrát vraždou manželstva. Aj napriek vašej materinskej láske, ktorú mnohé z vás nedokážu spravodlivo deliť na deti a manžela. Môžem len takto všeobecne poskytnúť svoje pozorovacie schopnosti.
Inak, je zaujímavé, ako sa človek veľmi jednoducho dostane do rozpakov. Raz som debatoval s človekom, ktorý neustále mi tvrdil, že jehovista nedokáže toto, hento, že mnohokrát sa v ňom sklamal, že nie je schopný ovládať bežné rutiny a podobné somariny .... a ja som ho len nechápavo počúval o akom a ktorom jehovistovi to tak zanietene a pomerne dosť kriticky rozpráva. Až napokon po dlhej chvíli mi bolo jasné, čo je vo veci. On totiž si kúpil nový notebook a mal v ňom naištalovanú verziu operačného systému Windows od firmy Microsoft. To teda znamenalo, že jeho Vista (rozumej operačný systém) sa v ňom sklamal a teda očakával od neho asi vyššiu kvalitu. Potom som mu jasne naznačil, že s jehovistami je to tak. Chudák Microsoft, ani sám netušil, do akých prudérnych situácií sa dostávajú veriaci a čo všetko musia podstúpiť, aby sa z prekérnej situácie vymodlili. Nuž, život prináša rôzne absurdity a jehovisti sú toho jasným a názorným príkladom. A nielen v Microsofte.
Ja si osobne myslím, že je možné v celku spravodlivo a hodnoverne zostrojiť hodnotový rebríček podľa náboženského cítenia. Na prvom mieste by som samozrejme zaradil ateistov. Druhí v poradí by boli bežní kresťania a jehovisti. Potom by nasledovali vyšší cirkevní hodnostári (kňazi, farári, biskupy, kardinály), ďalej samozrejme hlava katolíckej cirkvi, teda pápež a to som ešte neskončil. Na samom vrchole by som usadil - teológa !!! Ja si myslím, že by si to chlapec zaslúžil, aj napriek frflaniu, už teraz ich počujem, abaddona, citatela, latoura a iných. Snaží sa, možno ani sám pápež toľko nie je schopný vyprodukovať blogových inšpirácií, ako on sám. Skutočne, rád ho čítam, lebo inak by som sem na Debatu do Pravdy ani neprišiel. A mám tu svojich kamarátov, s ktorými si až tak rozumiem, že radšej so mnou už ani nedebatujú. A to je škoda. Pre vieru samotnú ako aj pre Vieru akúkoľvek. Raz, keď budem veľký, aj ja budem požiarníkom.
O akej historickej presnosti Biblie kresťania básnite. Vy by ste len chceli, aby tá jej "presnosť" bola zachovaná a stotožňovala sa s objektívnou historickou skutočnosťou. Len problém je v tom, že to nikto z nás nie je schopný zariadiť. Dokonca ani Boh a neviem si ani len predstaviť, že by sa na podobné dokazovanie vôbec dal. Vašou vrodenou alebo získanou životnou úlohou je VERIŤ histórii, VERIŤ všetkým biblickým taľafatkám v nej uverejnených a modliť sa Bohu, aby ste neboli ňou podvedení a tým nemilo prekvapení, že skutočnosť sa mohla odohrať aj inak. Lenže to vy, samozrejme viete najlepšie, že sa mohla odohrať jedine tak, ako je to napísané v knihe zázrakov. A preto vás nebudem vyrušovať vo vašom duševnom a duchovnom snení a radšej sa budem venovať svojim zábavkám. Ste ako malé deti. Hráte sa na svojom piesočku 4x4m a akonáhle ho opustíte, začnete vrešťať na celé sídlisko, kde máte svoju mater !!! Alma mater (častejšie označovanie Magna mater).
Odporúčame