Už som to tu niekoľkokrát spomenul, považovať akúkoľvek historickú epochu, udalosť z hľadiska „získanej“ presnosti a „zaručenosti“ dát za klamlivé a nedôveryhodné. Vždy musíme vyhodnocovať dejinný fakt s prívlastkom pravdepodobne, zrejme, s najväčšou pravdepodobnosťou, ale nie zaručene, s istotou a za pravdivý výrok. V logike by to neprešlo a matematicky by to stratilo absolútnu pádnu koherentnosť. Bibilia je produktom zámerného a cieľavedomého ovládnutia jednoducho zmýšľajúcej masy ľudí. Tvári sa ako odkaz stvoriteľa a tým presvedčivejšie vplýva na proces vnímania funkčnosti sveta veriacich. Viera by aj bez Biblie vydržala do skonania sveta, ale čím bude Biblia a jej odkazy staršie, tým bude aj biblická „zainteresovanosť“ účinnejšia a hodnovernejšia. Teológovia a fanatickí veriaci radi jej pripisujú svoj bezhranične pravdivý historický pôvod, ale je to len stála nutnosť „udržovať oheň“ v správe náboženského cítenia.
