Ako princíp heslo "politika do športu nepatrí" je dobrá vec, ale v realite sú veci zložitejšie. Ak by sme mali ísť do dôsledkov tohto hesla, potom by sme boli nútení, aby sa šport nekonal pod národnými vlajkami, ako tomu býva pri medzinárodných zápasoch alebo OH - ale aby sa šport riešil len okolo konkrétnych športovcov. Ale potom by boli zbytočné aj ministerstvá športu v rôznych krajinách - veď načo ich mať, keď sa politika nemá miešať do športu? Nehovoriac o tom, že aj vyjadrenia ministra športu na športové témy a ukazovanie sa politikov pri odovzdávaní medailí je tiež ťažkým previnením proti tvrdeniu politika do športu nepatrí. A na záver - na jednej strane keď ľudia hovoria o tom, že politika do športu nepatrí, no na druhej strane vyčítajú vládam a ministrom športu - a teda politike, že nič nerobia pre šport alebo robia nedostatočne je samo o sebe veľkým protirečením.
Duševný boháč sa neuspokojí s populistickými heslami typu politika do športu nepatrí, ale ide hlbšie do problémov.