Iba ak mu veríš natoľko, že ho piješ neprevarené. Pri preváraní ho znehodnotíš viac, ako UHT mlieko v mliekárni.
Iba ak mu veríš natoľko, že ho piješ neprevarené. Pri preváraní ho znehodnotíš viac, ako UHT mlieko v mliekárni.
Keď sa Rakúsko pripravovalo na vstup do EU, hádam rok pred vstupom reklama masívne presviedčala ľudí, že trvanlivé mlieko je len podradná náhražka potraviny, zvanej mlieko. Predsa len logistika je prevoze pasterizovaného mlieka cez pol Európy neporovnateľne náročnejšia, ako pri trvanlivom. Naši mliekári robili pred vstupom, ale i dnes reklamu prevažne trvanlivému, teda najmenej hodnotnému a najľahšie zďaleka dopraviteľnému mlieku. Čo k tomu dodať?
Neprispôsobiví sú predsa tí, ktorí stále veria, že poctivou prácou sa na Slovensku možno slušne živiť. Tí, ktorí nás okrádajú, či už z titulu svojej funkcie, alebo majetku, prípadne, že sú úmyselne na sociálnej podpore, sú naopak priveľmi prispôsobiví.
Ako chcú mliekári bojovať s príživníctvom , keď sami slovenskí mliekári ponúkajú neraz také výrobky pod vlastnou značkou??
Paradoxne, ponáška na bryndzu poľskej produkcie a ponúkaná pod názvom Tatranská bryndza, Tatranskou mliekárňou Kežmarok, je vo väčšine obchodov najdrahší výrobok s názvom bryndza. Napriek tomu, že má, podľa deklarovaného zloženia, len 25% ovčej hrudky.
Problém je, že cigáni nepostavili domy na Kotlebovom pozemku. Tie tam stáli skôr, než sa pozemok stal Kotlebovým.
Keby to boli chatrče zbité z dosák, alebo plechu, možno máš pravdu. V tomto prípade sa jedná o murované domy.
Keby čosi podnikal proti Rómom v načierno postavenej osade človek, ktorému na pozemku postavili domy, bolo by to v poriadku. Snažiť sa o radikálne riešenie v okamihu získania pozemku, na ktorom stojí, aj keď na čierno postavených, 200 domov, sa mi nezdá až také fér.
Nesúhlasím s čiernou výstavbou ani na vlastných, nie to ešte cudzích pozemkoch. Na druhej strane realita je taká, aká je.
Podľa toho, ako dotyčných Rómov prezentuje hoci starosta obce, jedná sa o nezvykle slušnú komunitu. Spolužitie s ostatnými je až na takej úrovni, že im obec zaviedla do osady vodovod a pripravuje výstavbu cesty. Na takých sa ide Kotleba odbavovať. Keď už cíti potrebu, čo keby sa zameral na tých najproblémovejších?
Ono to vyzerá nie na schizofréniu jedného človeka, ale že pod rovnakým nickom prispievajú striedavo minimálne traja ľudia.
Tunel Branisko je pre rôzne príčiny tak často zatvorený, že len kvôli tomu, aj keď to kapacitné požiadavky nevyžadujú, by mala byť čím skôr vybudovaná aj druhá rúra.
Neviem, či to je až také jednoznačné. Napr. pred cca 9 rokmi v TV vykrikovala počerná dáma, že dávky jej nestačia ani na poplatky za mobil. Ja som pritom v tej dobe nielen že nemal mobil, ale som o ňom ani neuvažoval a dodnes, aj keď ho mám, temer ho nepoužívam.
Veď deficit je rozdiel príjmy - výdavky. Akurát výška v % sa udáva voči HDP, ale absolútna výška je skutočne ten rozdiel. Ten by mal byť dlhodobo minimálne nulový a teda do jeho dosiahnutia voľáky čas nutne plusový.
Keď to u nás majiteľ firmy pred cca 8 rokmi zabalil, lebo lepšie sa podľa neho podniká v Etiópii a Rusku, jediný, kto si bez problému našiel novú robotu, boli údržbári. Dokonca boli na tom tak dobre, že podaktorí si povedali, že si trochu oddýchnu na podpore v nezamestnanosti a opäť pôjdu robiť až o pol roka.
Stále sa hovorí o deficite 3%, ako o voľákej modle. Treba si uvedomiť, že aj deficit 0,01% znamená rast zadlžovania. Teda treba začať myslieť na to, ako dosiahnuť akokoľvek nízko, ale prebytkový rozpočet. Len škrtením všetkého a zvyšovaním daní to nepôjde. Zo suchej handry vodu nevyžmýkaš.
Tie dva dni sú necelé 1% ročného fondu pracovnej doby. Koľko % nákladov tvoria vo väčšine podnikov slovenské žobrácke mzdy?
Prepáč preklep. Myslel som prirodzene 28.10. Vyhlásenie ČSR, prípadne Martinská deklarácia 30.10. boli v histórii Slovenska nepomerne významnejšie dni, ako prijatie ústavy. Minimálne tým, že to nebola štandardná udalosť, ako prijatie ústavy, bez ktorej žiaden demokratický štát neexistuje.
Práve, že väčšina podnikov nemá odbyt ani na plné využitie dnešného fondu pracovnej doby, tak zrušenie hoci všetkých sviatkov ekonomiku nespasí.
Z tých vzdelaných Cigánov, prípadne aj nevzdelaných, ale prácou sa živiacich, sa prevažná väčšina a vôbec nehlási k tomu, že by snáď boli Rómovia. Len malá časť, ktorá si z boja za práva utláčaných Rómov urobila živnosť sa bije za ich práva bez ohľadu na realitu. Ale pre istotu takým spôsobom, aby mohli za práva utláčanej menšiny bojovať aj ich prapravnuci. Veď škoda prísť o výnosnú živnosť. Alebo že by ten boj bol, vzhľadom na neochotu väčšinu Rómov čokoľvek zmeniť, vopred odsúdený na neúspech?
Zrušenie dvoch sviatkov nám spasí ekonomiku. Štátnu i súkromnú firemnú. Hlavne keď veľká časť firiem nemá náplň ani na doterajší rozsah fondu pracovnej doby.