To nie sú ateisti, to sú neveriaci romantici.
Podľa ovocia, poznáš pravdu, píše Biblia! Ale akú pravdu nám prináša viera v neomylný poriadok vytvorený v otrokárskej dobe? Spoločnosť založenú na vôle otrokárov. Krása a rozmanitosť prírody nevznikla stanovením diktátora, ale vychádza zo slobodného rozhodovania každého organizmu. Príroda neprikazuje, nestanovuje pravdu, ale dáva každému voľný priestor pre svoj rozvoj. Vývoj života nikto nestvoril, ale sa miliardy rokov vyvíjal cez množstvo omylov, ktoré život posilňovalo a vzájomne zväzovalo. Tento spôsob prepojenia prírody je jednoznačne dokázateľný, čo len potvrdzuje fakt, že príroda nemá žiadneho Pána.
Filozofia kresťanského náboženstva potiera tento vplyv prírody, teda nevychádza z poznatkov o vývoji a rozmanitosti prírody, ale len zo svojho želania riadiť svet z pohľadu vyvolených, ktorí sa cítia osvietený ochrániť nás od blúdenia. Toto osvietenie, však nie je nič iné ako diktát a preto nám muselo byť zjavené. To, že toto zjavenie nekorešponduje s realitou, nie je dôležité, dôležitejšie je, že vyhovuje vyvoleným a balamutí ľudí nádejami o večnom živote bez utrpenia. To, že ide o poriadok v ktorom človek nie je hosťom, ale otrokom, ktorý nemá právo si vyberať vám nepovedia. Zmysel života tak presunuli do uctievania jedálneho lístka, a nie do chápania vlastných potrieb. Prispôsobovať sa pravde diktátora nie je dobro, pretože diktované dobro predstavuje radosť zo služby diktátorovi, čo nedovoľuje rozvoj života, ale len utrpenie. Pretože u diktátora neexistuje poučenie z vlastných chýb, ktoré prenáša na svojich otrokov, ktorý akože nesplnili im dané úlohy.
Žiadny stav bytia nie je večný či nemenný, svet hmoty sa skladá z energie, ktorá neustále vibruje. Ak vnútorný pohyb energie v hmote reaguje na zmeny okolia, vzniká život. Život teda znamená reagovať na zmeny prostredia, čím hmota prekročuje prah pokory a stanovuje si sama svoj osud. Kontakt s realitou viedlo život k spájaniu sa a k podpore spolupráce, ktorá posilňovala a uplatňovala hlavne vývoj samostatnosti organizmov. Iba takouto voľbou mohol život sa rozvinúť do nepredstaviteľnej rozmanitosti. Ak by život bol stvorený niekým, tak by bol podriadený poriadku, ktorý by nepovoľoval samostatne rozhodovanie, ale všetko by podliehalo rozhodnutiu Stvoriteľa. Tak, ale príroda nefunguje i keď náboženstvo svet cez svojich prorokov vysvetľuje vznik života. Život človeka poznaním vývoja prírody dostáva tak svoj zmysel, ktorý spočíva práve v jeho rozmanitosti..
Podľa mňa dobro je to, čo život posilňuje, náboženstvo, ktoré chváli Boha život neposilňuje, ale robí z neho utrpenie..Nikto, ani prípadná najvyššia bytosť, ak má preferovať pravdu a spravodlivosť, nemôže dobro ustanoviť ako nemennú doktrínu. Pravda o dobre, ktorá sa uzavrie do nezmeniteľného poriadku prestane byť dobrom, pretože sa prestane vyvíjať. Ľudia, ktorí potrebujú nezmeniteľnú pravdu, vlastne pravdu nepotrebujú, ale potrebujú moc, ktorá bude trvale určovať čo je pravda. Taká pravda život nerozvíja, ale ho mení na utrpenie.
Tieto vytrhnuté texty sú vraj neuveriteľbé hlúposti i keď vychádzajú zo zistených faktov. Za to slovo Pána, ktorým stvoril svet za týždeň je pravda. Neviem ako chcete niečo zmeniť k lepšiemu, keď za základ vedomosti pokladate rozprávky.
Život nevznikol slovom Pána, ale vznikol objavením vlastných síl a z poučenia svojich omylov, čím dokázal meniť i svoje okolie. Postupovať podľa poučení z vlastných chýb nie je bez rizika, ktoré až človek dokázal riešiť rozvojom strategického rozumu, čím sa vymanil z inštinktov prežitia. Filozofia náboženského duchovná nevychádza z rozumu, či z vedomosti prírody, ale z potreby zvýraznenia inštinktu strachu ako diktátu vyvolených za záchranu svojho nespravodlivého poriadku. Duchovno neodhaľuje temnotu vlády osudu, ale ju mystifikuje ako neomylný údel, ktorý možno obmäkčiť jedine vierou a obetovaním sa Pánovi. Treba si z tohto vazalského vzťahu zobrať ponaučenie a z neplnenia neomylných idei vyvodiť úlohy, ktoré život rozvíjajú a vytvoria spoločnosť ústretovejšiu, riešiacu to čo rozvoj človeka a prírody potrebuje.
Pýtam sa - na čo Boh stvoril človeka s takým veľkým mozgom, keď ho nesmie používať, ale má len veriť. Ak by človek mal slúžiť len Bohu, ktorý sa o neho postará – potom tento mozog naozaj nepotrebuje. Ak ale trpel hladom, mal problémy so zmenami životného prostredia, nedokázal konkurovať iným tvorom v sile, v rýchlosti, v rozvoji zmyslov, tak musel nájsť iný spôsob, ako prežiť, čo sa zapísalo do vývoja jeho mozgu, čo znamená, že mozog je jeho hlavná zbraň pre prežitie. Človek mozog stále využíva, napriek tomu, že spotrebováva väčšinu prijatej energie, čím sleduje svoje dobro - vytvoriť si lepšie životné prostredie. Používať mozog pre svoj úžitok nemôže byť úpadok, ktorý ho privádza do nesprávnej konzumnej spoločnosti, ale je to jeho záruka pokroku. Úpadok je blúznenie o pokore k neviditeľným, o podriadení sa k jedinej a nemeniacej sa pravde, ktorú nám niekto nanútil pre vlastný prospech.
Pri týchto revolúciách nastal i posun v chápaní vlastenectva a úlohe štátu, nie ako umelej národnej svätosti, ktorá bola definovaná len spoločným jazykom a spoločným Bohom, ale ako štát, ktorý je výhradne stanovený, ako služba občanom.
Súčasný Informačný terorizmus, ktorý obchádza kritické myslenie nemá nič spoločné s demokraciou – je to zbraň vyvolených, ktorý sa nevzdali aby nám ničili život tak ako za diktatúry.
A čo bolo to predtým, to nebol terorizmus. Veď len sám Tomás de Torquemada (1420–1498), veľký inkvizítor bol prítomný na 20.000 popravách upálením. Kto sa pred popravou mučením obrátil, toho milostivo „len“ zahrdúsili, alebo poslali do vyhnanstva. Francúzske revolúcia bola obrátená dovtedy vládnucej šľachte a i proti cirkvi, ktorí zneužívali svoje postavenie. A bola aj proti myšlienke diktatúre ako jedinej správnej ideológie. Myšlienka individuálneho občianstva a právneho štátu nesedela cirkvi a to ju nazvali dielom diabla. Také niečo, ako už bol obsah textu americkej ústavy, ktorá predchádzala francúzskej revolúcie kde nebola žiadna zmienka o Bohu, bola odozvou i pre hesla francúzskej revolúcie o rovnosti, liberalizme a demokracie. Nastal síce zo začiatku chaos, pretože demokracia dovolila hľadať pravdu každému, i tomu čo nemal zľutovania s názormi iných, no keďže ešte nemali žiadne metódy, ako demokratický spôsob vlády presadiť i tak bola v konečnom dôsledku viac prínosom.
Stačilo mi prečítať prvý odstavec a ďalej je zbytočne to čítať " žiada od nás vnútornú čistotu – to znamená zbaviť sa nenávisti, závisti, zlosti, promiskuity a podobne.". Avšak on "Boh" to nemusí dodržiavať, on môže žiadať i genocídu celého národa! Kto potrebuje takého Boha pokrytva!
Situácia sa podstatne zmení, keď nastanú naraz prudké zmeny životného prostredia, stres organizmu, vtedy sa môže skúšať väčšiu časť genofondu a i nové extrémne odchýlky len preto aby sa zachoval rod i za cenu podstatných obetí a zmien organizmu. Pri náhlej zmene životných podmienok organizmy zažívajú stres, čo spôsobí zvýšenú aktivitu vírusov a značne oslabenie organizmu, čím sa umožní uchytiť novým kombináciám - mutáciám génov, ktoré dokážu úplne pretvoriť organizmus za účelom prežitia. Tieto zmeny v organizme, to jest jeho prispôsobovanie sa prostrediu prebiehajú neustále počas nášho života (dlhodobý pobyt kozmonautov v bezváhovom stave spôsobil zvýšenou aktivitou vírusov v tele zmeny, ako zníženie potreby chodiť, odvápnenie kostí, teda návrh genetickej zmeny, ktorá môže byť i tohto jedinca už nevratná).
Všetky zložitejšie organizmy vrátane človeka pozostávajú z buniek, ktoré sú ohraničené membránou, obsahujú DNA, ako genetickú informáciu, RNA a ribozómy, ako výrobné linky pre proteíny a energiu získavajú chemickými reakciami, ktoré však podľa vývoja jednotlivých organizmov nevznikli naraz, ale sa vyvíjali postupne tak, že sa prepojovali a dopĺňali.
Tak to v skutočnosti prebiehalo, nový druh nevznikol naraz, i to čo sa zdá, že z antropologického hľadiska to nastalo naraz, trvalo i 50 mil. rokov. Čím jednoduchší organizmus, tým skôr sa prispôsobí a ochráni pred nebezpečenstvom. Napríklad také baktérie sa evolučne dokážu dokonale prispôsobiť novým klimatickým podmienkam už po 18 mesiacoch, čo človeku môže trvať aj tisíc rokov, alebo ako sa ľahko vysporiadali i voči antibiotikám, ktoré sa stávajú už neúčinné.
Keď sa začalo pátrať po skutočných príčinách zmien vo vývoji života, ktoré sa pretvárali miliardy rokov, zistilo sa, že nebol nikto či lepšie povedané nebol dôvod prečo by tento svet bol stvorený. A tak sa zistilo, že za prvé nemohol byť naraz stvorený, čomu odporuje jeho nekonečná rozmanitosť v rôznych typoch prostredia. Ak by existoval taký ideálny svet (raj) aký opisuje Biblia, nebol by žiadny dôvod pre rozvoj rôznorodého života, ktorý skúšal, ako prežiť. Po vyhnaní z Raja, možno, ale o tom Biblie nič nepíše!
A za druhé našlo sa veľa stôp o postupnom vývoji, hlavne života, ktorý sa vždy prispôsoboval zmenám životného prostredia.
Načo Boh stvoril toľko druhov, ktorí skúšali prežiť, keď je známe, že z doteraz vzniknutých živých organizmov až 99,9 % vymrelo, že by sám nedôveroval svojim neomylným čarovným slovám? To nehovorí o jeho neomylnosti! Z toho je zrejme, že život nikto naraz nestvoril, ale sa postupne vyvíjal na základe pokusov a omylov.
O tom, že existuje i tretia cesta, ktorá nebola proti Bohu ani v počiatkoch kresťanstva - byť sám sebou, to vyvoleným, ktorí chcú ovládať svet nevyhovuje. Pretože taký človek sa pýta, hľadá odpovede na otázky, čo je už rúhanie, a nie hľadanie pravdy. Každý človek je iný, vznikajú nedorozumenia len z tohto dôvodu, že sa vzájomne niekedy nechápeme. Preto si myslím, že nie jeho, ale tvoj mozog je už úplne zadebnený, neschopný pochopiť o čom je život. Byť veriaci v nejakú nehmotnú ideu, je byť mŕtvý už za života
Autor blogu by si mal najprv ozrejmiť zákony fyziky a fakty o vzniku Vesmíru a až potom tárať nejaké hypotézy.
Svetlo vzniká termojadovou reakciou hviezdy a Zem nebola skôr ako hviezdy, pretože až hviezdy vytvorili materiál s ktorej sa vytvorila Zem.
Ja viem Stvoriteľovi stačilo slovo a všetko prebiehalo naopak, ale len v hlavách náboženských zadubencov.
Máš pravdu, zdravé civilizácie, demokracie vznikali už skôr (napr. Herapovská civilizácia spred 5000 rokmi na rieke Indus) , ale i zanikali vplyvom víťazstve nejakého neomylného náboženstva, ktoré namiesto obchodu a spolupráce medzi národmi začalo presadzovať neomylnosť vyvolených a nepriateľstvo voči iným názorom. Grécko malo, ale zásluhu na obnove demokracie, pretože ich náboženstvo nebolo tak agresívne a jednoznačné a preto dovoľovalo cestovať a obchodovať s celým vtedajším svetom, čím Gréci pochopili, že v rozvoji potrieb ľudí je zmysel života.
Kto ničí vlastného Ducha, vlastne svedomie je práve náboženstvo, ktoré povyšuje Boha nad človeka a nie že vytváralo Boha v človeku., ktorý sa sám dokáže o seba postarať. Vrcholom tejto umelej konštrukcie je vrchný a neomylný diktátor – Boh, ktorý ale nežije v nás, ale nad nami a tým sa nestáva našim radcom, ale nejakou fatamorgánou najvyššieho dobra a pravdy, ktorú možno dosiahnuť len absolútnou pokorou...A práve tento Boh, ktorý je odtrhnutý od potrieb človeka a prírody nám stanovil trvalý a neomylný poriadok, kde čistá vojna za pravdu vyvolených je viac ako starosť o našu planétu. A tak sa stalo, že vyzbrojovanie a ničenie je žiaduce, pretože to utvrdzuje vieru i keď človeka ožobračuje a starosť o zelenú planétu je nerozumné konanie pretože kvalita nás odtrhuje od Boha. Mali by sme tak ako v stredoveku znova zaviesť detskú prácu a feudálne tresty upaľovaním za pochybnosti, aby sa človek znovu priblížil k Bohu a pochopil, že jeho potreby, či potreby Zeme nie sú dôležité.
Škoda komentovať tento článok fanatika, ktorý nevidí, že sa svet zmenil k lepšiemu. To, že sa zlepšila životná úroveň ľudí, že sa predĺžil vek dožitia, že už nikto nemusí ťažko pracovať, to všetko Boh nerád vidí. Kto potrebuje takého závistlivého Boha, len ľudia, ktorý nič nedokázali a za to od neho očakávajú, že len oni budú spasený.
Viera je dobrá vec, ale nie, ktorá vychádza z obmedzenosti.
Práve vtedy sú vojny, keď všetci budeme blbý a veriť Pánovi. (Viď doba temna, boli vojny a prepady na dennom poriadku) Väčšina šľachty vtedy vznikla z lúpežných rytierov. Pretože medzi hlúpymi sa vždy našiel niekto, kto chcel byť Pán. Proti vojnám a Pánom možno zakročiť len svetskými vedomosťami z poučením z prírody ako ona rieši rozvoj života a nie podriadeným sa nejakej idei, ktorá je nesplniteľná.
Odporúčame