Prečo sa v náboženstvách, ktoré vznikli na blízkom východe sa stalo slovo Bohom. Ide väčšinou o územia, kde prevládajú púšte.
V neživej krajine, kde nemožno nič loviť ani nájsť k obžive sa môže človek dostať do depresie, strachu, beznádeje a vtedy mu môže pomôcť slovo nádeje. Pre toto vnímanie slova je typické ostré vnímanie rozdielov, kde stupnica má len dva póly – totožný a odlišný. V tomto pohľade o kompromisoch nemôže byť ani reči. Preto ich typický znak predstavuje zbožštenie slova a autority, trestanie nesprávneho slova.
Rozdiel pohľadov na život vychádza z prostredia v ktorom ľudia žijú. Pohľad lovca z divokej prírody a človeka z púšte sa líšia, kde prvý pohľad je z hľadiska zmyslového ako civilizácia obrazu, rozmanitosti prírody, ktorá sa nestále mení, teda i pravda. A druhý je pohľad civilizácie slova, kde vidíme len púšť a Slnko s hviezdami, ktoré sa nemenia, a teda tu slovo má životný zmysel, pretože vás dovedie na správny smer k oáze – k nášmu vykúpeniu.
