Naše "výsosti" nás presviedčajú o svojej nízkosti
Vydávanie dobra za zlo a naopak, nie je príznačne len pre dnešné dni. Klamanie sa stalo pracovnou metódou už v praveku - viď náboženstvo, ktoré stojí na niečom, čo neexistuje. Ak je Boh svetlo nádeje, emócia, ktorá nás povznáša, a hmota je niečo nízke, temnota, pretože svetlo Boha len prijíma, či odráža, tak potom majú osvietení pravdu, že zameranie na hmotné predstavuje zlo. Zlo je teda neprítomnosť Boha, neprítomnosť jeho dotyku. Ale o aký boží dotyk ide - že by v podobe vojny, pandémie, či živelnej katastrofy, alebo zjavenia, ktoré vidíme len vtedy, keď sme v kóme? Takýto dotyk nás má upozorniť nato, že sa koná neprávosť. Diabol, vraj žije z hmoty, nie z emócií dobra a preto nás hmotným dobrom nahovára, že treba vychádzať z toho čo je poznateľné našimi zmyslami a teda, že v prvom rade si treba vedieť pomôcť sám a nepočúvať lacný populizmus Boha - beda tomu... To, že človek vznikol z prírody, kde bez konania čakaním na zázrak každý druh hynie asi týmto osvieteným ešte nedošlo.,