Rimania boli tolerantní k náboženstvám, ale ako vládcovia dobytých krajín boli diktátori, ktorí nemohli tolerovať militantných odbojárov ich režimu. Napríklad nemohli tolerovať židovskú sfanatizovanú sektu sikarionov, ktorá vraždila nielen „zradcov“ vo vlastných radoch, ktorí spolupracovali s rímskou vládou, ale i samotných Rimanov.
Zámer vyhnať Rimanov zo svojej krajine bol pochopiteľný, ale museli počítať s tvrdou odvetou zo strany Ríma. Rimania po čase stratili trpezlivosť a v r.66 ukradli poklady z Jeruzalemského chrámu ako platbu za neodvedené dane. Na základe tejto svätokrádeže vzniklo celožidovské povstanie, kde židia v čele so sikarionami zmasakrovali rímske posádky v Jeruzaleme, čím akože oslobodili Jeruzalem.
Rím toto povstanie tvrdo potlačil, následne vedenie židovského spoločenstva sa chcelo s Rímom dohodnúť, ale sikarionovia nesúhlasili a obrátili sa aj proti vlastnému národu, čo spôsobilo, že Rím exemplárne zakročil a zničil i jeruzalemský chrám (r.70).


