Rozprávkové príbehy kresťanského náboženstva podávane ako pravda sú povznášajúce a utvrdzujú človeka aby uveril, že existuje niečo väčšie, čo riadi naše osudy a nedá v konečnom dôsledku dopustiť aby nespravodlivosť zvíťazila. Lenže problém je v tom ako to chcú dosiahnuť. Podľa Starého zákona genocídou a Nového strachom z pekla, kde tých čo neuveria budú na večne časy opekať.
Už zakladateľ kresťanstva Pavol pochopil, že úspešnosť týchto „argumentov“ potvrdených len halucináciou o svojom božom poslaní, ktoré sa u neho objavilo až po páde z koňa na hlavu nebudú stačiť, ba ani vyhrážky o Božej moci, či treste za pochybnosti, ale len vierou. „Každý nech sa poddá vyššej moci, lebo niet moci, ktorá by nebola od Boha. A tie, čo sú, ustanovil Boh.“ (Rím 13.).
Príroda je zjavne dokonalá, ale to neznamená, že ju niekto stvoril, ale to práve znamená, že milióny rokov sa tvorila a to čo neuspelo odumrelo. Človek je výtvor prírody a preto má konať tak ako príroda a to čo doteraz neuspelo opustiť.
