Linux, práve, že je o strategickej nezávislosti., teda nezodpovednosti. Ak by štátna správa prešla na Linux, okamžite by sa dtala cieľom kybrterostom a kto by potom zodpovedal za škody?
Linux, práve, že je o strategickej nezávislosti., teda nezodpovednosti. Ak by štátna správa prešla na Linux, okamžite by sa dtala cieľom kybrterostom a kto by potom zodpovedal za škody?
Pravdu nemožno stanoviť vierou, pretože ciele viery, ak sú nekontrolovateľné, a teda ani nestoja za to aby sme ich poznali. Potvrdzovať vieru, vierou je základ podvodu. Viera, vychádza z idei a preto musí byť neustále potvrdzovaná tradíciami, lebo inak by začalo platiť to, čo objavila príroda – hľadanie kompromisu! No v náboženskej pravdivej viere nejde o realitu lepšieho života, ale len o predstavy, teda o vieru vo viere. Tak sa stalo, že náboženská viera otvára vstup len do vysnívaného sveta ilúzií, želaní, ktorá sleduje večnosť vlastných idei. Dôkazom toho je, že takáto viera je založená na videní a nie na genialite poznania sveta, teda vidí i to čo reálne neexistuje, čo neznamená vidí viac, ale nevidí to, čo má vidieť. Čo je pre veľa ľudí nezaujímavé, pretože riešiť skutočnosť je veľmi ťažké a nie vždy to dobre dopadne, pričom viera poskytuje vždy povznesenie a pravdu o svojej neomylnosti.
Kto tu predstavuje temnotu, to je reálny život, to je viera vo vidiny. Život nie je vidina, je ako iskra, ktorá rozsvietila mŕtvu večnosť. Je to energia, ktorá pretvorila božiu temnotu v realitu. Kresťanské náboženstvo odvrhlo boj za rozvoj života a postavilo zmysel života na viere a pokore v Pána., ktorého nikto nevidel a ani neuvidí. Je to Pán temnôt a ako taký je nepoznateľný a nekontrolovateľný, len tak mu možno oddane slúžiť a ďakovať bez pochybnosti.
Ale tie náboženstvá, ktorá vznikli skôr, už dávno neplatia. Prevalcovali ich tie "pravé" diktátorské náboženstva.
Kto potrebuje, aby viera v budúcnosť zničila prítomnosť a prisunula nám povinnosť nasledovať minulosť? Prijatie utrpenia nepredstavuje očistu od hriechov, ale schizofréniu života. Vrcholom tejto umelej konštrukcie je najvyšší a neomylný imperátor – Boh, ktorý ani nežije v nás, ale nad nami, a preto nemôže byť našim priateľom, ktorý nám pomáha, ale akýsi sudca, ktorý nás trestá vtedy, keď začneme samostatne myslieť.
A práve tento Boh, ktorý je odtrhnutý od potrieb človeka a prírody nám stanovil trvalý a neomylný poriadok, kde máme v prvom rade bojovať za pravdu vyvolených. A tak sa stalo, že vyzbrojovanie a ničenie je žiaduce, pretože to utvrdzuje nádej a teda vieru v utrpenie ako záruky nášho spasenia.
V otrokárskej dobe, kedy vznikla väčšina náboženstiev, nebola ani iná možnosť nádeje na lepší život len viera v lepšieho Pána a teda táto nádej mohla predstavovať len sľubovaná božia vôľa, že tým, čo v neho uveria zabezpečí boží dom dôchodcov, kde už nič nebudeme musieť robiť, ale ani nič znamenať.
To pre slobodného a tvorivého človeka, nie je nádej, ale vrchol utrpenia. A tak vznikali pochybnosti o pravosti týchto sľubov, čo pochopili i cirkevníci, že nemožno slobodu myslenia trvale trestať a tak začali pra-covať na tom ako zatratiť rozum v mori emócii. Aby viera v poriadok neomylného Pána sa trvale presadila i nad rozum, tak sa cirkev sama legálne povýšili za vykonávateľov diela Pána.
Dôkazom toho je, že náboženská viera je založená na videní a nie na genialite poznania sveta, teda vidí i to čo reálne neexistuje, čo neznamená vidieť viac, ale znamená zahmliť pravdu. Čo dokazuje tým, že ducha prírody nerozozná od ducha vidín. Duch vidín uzatvára naše videnie. Naproti tomu Duch prírody vo svojej kvantovej podobe otvára spoluprácu so svojim okolím tak, že zabezpečovaním rovnováhy prírody umožňuje a objavuje nové príležitosti rozvoja.
Náboženstvo, ktoré uctieva vôľu Pána nie je zdrojom hľadania pravdy o živote, ale dogmou, ktorej sa držia tí, ktorí nemienia sa zmeniť a pracovať v prospech rozvoja človeka. Preto i dôkazy, ktoré podporujú vieru v jediného Pána tak i vyzerajú – mystické zjavenia a vidiny akoby z kómy, ktoré prinášajú len strach a večné sľuby. Čo je zjavný problém každej viery vo vidiny, pretože taká viera zakazuje konfrontáciu s realitou. Potvrdzo-vať vieru, vierou je základ podvodu. Potom sluha Pána nemôže pochybo-vať o viere v Pána, pretože tým vraj vytvára zlo, ktoré Pán nemôže dopus-tiť a preto musí každého pochybujúceho trestať. Takej to neomylnosti ho-voria predstavitelia náboženstva pravda
Naštvalo ma to tiež, ale našťastie dá sa to obísť. Stačí na sekundu prepnúť na inú TV stanicu a vrátiť sa spät k bodu, kde končí reklama.
Situácia na Slovensku nie je dobrá. Čo je vidieť i z diskusií v TV., kde znova získavajú priestor prekonaní politici. Matovič a Danko boli vždy primitívi a grupovali okolo seba len primitívov. Keď však začali tvrdo kritizovať politiku Fica, stali sa z nich zrazu progresívni a normálni ľudia. Čo to znamená, že primitívmi sa stáva tzv. smotánka národa. A rozumní v tomto „inteligentnom“ súboji sa javí spiatočnícka KDH, ktorá so svojim stredovekým duchovnom veľa nasľubuje, ale málokedy niečo dobre pre ľudí aj vykoná, pretože nás vedie opačným smerom, a to nie hľadať seba, ale svojho Pána.
Boh je vraj to dobro a Antikrist je zlo. Pričom on (Antikrist) zo svojej zločineckej povahy nás presvedčuje, že konanie, ktoré objavuje život nám prináša slobodu a kvalitu. Je tiež za svetské zákony chrániace človeka, za rozvoj svetského vzdelávania, za demokraciu, účinné zdravotníctvo, vedu a informácie z celého sveta, kde nie je miesto pre táranie. A čo nám dal náš milujúci boh, okrem toho, že si všetko dobré prisvojuje, a tak nás núti oslavovať jeho vidiny, nič len nepodlože-né sľuby večného života za čo, že mu máme slúžiť naveky.
Nezdá sa vám, že tu niečo nesedí, keď milujúci boh nás chce trápiť i po smrti a antikrist, ktorý nemyslí na nič iné, ako nás oklamať nám donesie, to čo človek potrebuje aby sa človek rozvíjal a zbavil diktatúry samozvaných pánov.
Prečo sa netešíme z napredovaniu ľudského ducha. Boh nestvoril kostoly, ani náboženstvo, ale mocichtivý ľudia..
Nedajte sa mýliť vznosnými heslami náboženstva, ako „Miluj svojho blížneho, ako seba samého“, pretože praví veriaci nesmie seba milovať (to je hriech), tak nemôže milovať ani svojho blížneho, ale len svojho Pána. Myslíte si, že dokážete milovať svojho blížneho, ak nemáte radi seba? Prečo kresťanské náboženstvo nás nevedie k tomu, aby sme milovali samých seba, aby sme sami poznali, čo potrebujeme, ale chcú, aby sme sa obetovali Pánovi a nasledovali príklad Ježiša, ktorý v pokore obetoval a verili cez modlitby, rituáli vidinám? Pretože vyvolení potrebujú ovládať masy a tak im nezáleží na tom, čo človek potrebuje. Heslami o pokore k Bohu ničili a vraždili všetko, čo sa snažilo spolupracovať na viere v lepší život.Viď, čo k tomu hovorí písmo sväté (Ján 12:25 - 26): Kto má rád svoju dušu, stratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník. Ak mi niekto slúži, toho Otec poctí.
Náboženstvo nezaujíma ako vznikol život, oni to vyriešili z druhého konca a to tak, že Stvoriteľa vybavili bájnymi vlastnosťami. To, že tieto schopnosti nefungujú v hmotnom svete sveta, to je to najmenšie, čoho sa previnili, horšie je to, že tvrdia, že hmotný svet hneď od začiatku prosperoval. To, že sa život ťažko presadzoval a postupne sa vyvíjal z primitívnych života, to je najväčšia lož náboženstva. Prečo, lebo náboženská filozofia o všemocnom Bohu by musela priznať vývoj života, čo by ubralo sláve ich Boha.
Konanie dobra tak náboženstvo muselo inštitucionalizovať, aby bez súhlasu vyvolených nebolo možné nič zmeniť, pretože zmena bez súhlasu vyvolených je hriech, ktorý narúša boží plán ako nás stále vydierať. Avšak spravodlivosť nemožno stanoviť ideou, ale činmi. Ak naše chovanie nebudeme hodnotiť podľa činov, ale podľa vzťahu k Pánovi, tak naša energia konať dobro nie je determinovaná vlastnosťami hmoty, ktoré možno identifikovať, ale subjektívnymi pocitmi.
Grál života je v jeho rozvoji. Ak sa prestane rozvíjať a bude uctievať minulosť, začne stagnovať.
Preto kvalitu života nedosiahneme trestami, ale odmeňami a to Boh nevie. On vie len trestať. Kto potrebuje takého Boha strachu?
Každá kultúra si vypracovala svoj vlastnýí príbeh, ktorým vysvetľuje, prečo svet vznikol a teda čoho sa treba držať. Predsa príčina nášho vzniku musí mať dôvod, či nie ? Ale, prečo by mal byť svet, či človek stvorený? A, kde je ten Stvoriteľ? Takáto úvaha už sama o sebe sa zbavuje skúmaniu skutočných faktov a nastoľuje hypotézy, ktorých podstata je mimo skúmania skutočného vývoja sveta. To znamená, že vznik sveta, či človeka mal najprv príčinu a až potom vznikol, teda musel byť niekým stvorený. Nakoľko vznik a vývoj Vesmíru bol pre našich predkov temný a nepreniknuteľný, tak hľadali vo svojich predstavách pochopiteľný dôvod príčiny toho všetkého vyrobeným Stvoriteľom“ zamietnuté. To, že svet vznikol z chaosu, ktoré nastalo únikom energie, ktorá sa oslobodila od večnosti a sama sa začala bytostne zdokonaľovať v podobe hmoty, to akosi nemohla byť pravda, pretože to odporuje uctievaniu tých, ktorý o nás rozhodujú, bez nás.
Politické debaty ma nezaujímajú, pretože, každý z nich si myslí, že má pravdu a hrdinsky zostáva na svojich nekompromisných pozíciach. Doteraz som STV televízne programy nepozeral, neboli pre mňa zaujímavé, ale v poslednom čase musím priznať, že sa ich kvalita podstatne zlepšila.
Tento článok je úkažka bigotnosti autora, ktorý nepripušta žiadne fakty, ktoré mu jeho svetonázor spochybňujú.
Napríklad, že dôkaz je v tom, že žiadne evanjelium nespomína požiar v Ríme za vlády cisára Nera. Cisár Nero nepokladal príbytky, ktoré dal vypáliť z preventivného dôvodu zabranenia rozširovania požiaru do bohatých štvrtí Ríma za kresťanské, ale židovské. Vtedy o kresťanoch nikto ešte nevedel. To isté platí i o zničení židovského Jeruzalemského chrámu. Vtedy už možno boli ľudia, ktorí sa nazývali kresťanmi, ale nič nemali spoločné so židmi, prečo by o tom mali písať vo svojich dielach. To, že bol sv. Pavol (Saul) pôvodne žid ešte neznamená, že kresťania .sa vo všetkom stotožnovali so židovskou vierou.
Porovnanie konania Izraela a nacistického Nemecka nie je absurditou. Oba tieto systémy vychádzajú z ideológie, že sú ako národ vyvolený, len ich okolie ich nechápe.
Takéto dôkazy môžu stačiť len veriacim. Pre reálne uvažujúceho človeka sú to hoaxy.
Ako to, že neomylný Boh poznal, že svetlo je dobre, až vtedy, keď ho stvoril. Ako dovtedy, keď nepoznal svetlo vôbec fungoval?
Tieto hlášky akože od Boha sú dobré len pre hlupákov, ktorý nevedia ako z čoho vznika svetlo.
Odporúčame