Máš pravdu, leb vplyvom Ducha kómy, možno uvidieť to čo nemôže existovať.
Máš pravdu, leb vplyvom Ducha kómy, možno uvidieť to čo nemôže existovať.
Veď tento "vedec" sa vyjadril, že nemá problém prijať nepoškvrnené počatie, zmŕtvychvstanie, nanebovzatie, zázraky svätých, pretože vraj viera nie je predmetom ich práce boja proti dezinformáciám.
Keď budete stále vyberať tie hlúpe a neústupne texty nenávisti, tak všetci zakrátko budeme žiariť, ale to bude koniec sveta.
Ohrození peklom sú teda praktici všetci či už v kresťanskom či v islamskom pekle – dôležitou úlohou v tomto smere zohrá vraj Súdny deň, v rámci ktorého bude svet úplne zničený a všetci ľudia (vrátane už mŕtvych) budú Allahom, či Ježošom súdený či sa dostanú do neba (Jannah), alebo do pekla (Jahannam). Tí, čo neveria v Boha, skončia bez výnimky v pekle a budú v ňom naveky, bez možnosti úniku, a to v tej najhoršej úrovne mučenia. To však nie je fašizmus, zvrátenosť, ktorého propagácia by sa mala trestať - to je náboženstvo, ktoré si musíme ctiť.
Islamské peklo nesie názov „Jahannam“, pričom jeho obyvatelia by mali byť hlavne neveriaci (aj židia a kresťania), pretože odmietli pravdu, ktorú hlása islam, ďalej pokrytci, hriešnici, kriminálnici, tyrani, nespravodliví, tí ktorí perzekvujú veriacich, ľudia čo spáchali samovraždu, vrahovia, dokonca i ženy, ktoré ukazovali vlasy cudzincom. A ako to v islamskom pekle vyzerá? Podľa Koránu má jahannam celkom sedem úrovní (každá ďalšia úroveň je horšia než ta predchádzajúca) a sedem vstupných brán pro rôznych hriešnikov. Jahannam je ohnivou vyhňou, miestom šľahajúcich plameňov a variacej sa vody. Korán napríklad sľubuje, že ľudom bude pálená koža. Keď koža úplne zhorí, bude im koža znova obnovená za účelom aby sa znovu pálila. O spôsoboch mučenia sa Korán podrobne rozpisuje. Stručný popis toho, čo budú zažívať hriešnici v islamskom pekle, si treba pozrieť, pretože tam pôjdu všetci kresťania – nájsť to možno napríklad na českých stránkach „e-islam“ či podrobnejšie „islamské výzvy“.
Človek existuje dostatočne dlho, aby poznal skutočnú pravdu o existencie života, ktorá sa odvíjala zo snahy prežiť a to poznávaním pevným zákonov prírody, aby ju vedel napraviť, čo od neviditeľného a nehmotného Pána sľubov je zakázané len o tom uvažovať. Zmysel života je potom v jeho rozvoji a to znamená poznávaní prostredia a ako v ňom riešiť svoje uplatnenie a nie slúžiť inštinktom strachu, ktoré vyplývajú z výroby povier a z oslavovania neznalosti.
Uctievať neviditeľného Pána Tvorstva z nás nevytvorí kreatívneho a rozumného človeka – tvorcu svojho osudu, ale pokorného a závislého prosebníka. Treba si z tohto vazalského vzťahu zobrať ponaučenie a z neplnenia jeho neomylných idei vyvodiť pravdu, a tak dokázať lepšie prispôsobiť človeka k realite sveta a vytvoriť spoločnosť ústretovejšiu, ktorá rieši potreby človeka a prírody.
Nijaká nehmotná duša či duchovné bytosti, nemôžu sa rozvíjať bez spolupráci s hmotou, pretože ide vždy o rozvoj hmoty a nie o držanie sa ničoho.
V každej spoločnosti existujú ľudia, ktorí sú presvedčení, že sú niečo viac i keď trpia bludmi a tak musia súdiť iných, ktorí majú úspech i keď len v tom, že napíšu o tom ako cítia so životom starej mačky.
Dôležitá správa pre veriacich v duchovné idei: Nikto ani vymyslený Boh, ak mu má ísť o pravdu a spravodlivosť nemôže si stanoviť pravdu ako nemennú doktrínu a to ešte k tomu ako virtuálnu pravdu, ktorá má byť potvrdená až v hrobe. Pravdu nemožno vlastniť a teda nedovoliť, aby jej kvalitu nebolo možné konzultovať s realitou spravodlivosti pre každého. Žiadna seba vznešenejšia či sebe fantastickejšia zbierka slov, kde je pravda trvale stanovená a nemenná, nás nijako neposunula k pochopeniu zmyslu života. Ba, práve opak, taká neomylná pravda sa stala zdrojom utrpenia a stagnácie.
Nepriateľom rozvoja spravodlivosti nie je ten, kto má iný názor, ale ten kto chce ho mať večný a neomylný.
Len rozvoj prírody našiel pravdu a to vo svojej rozmanitosti riešenia života, ktorá je neohraničená, a teda nie je nemenná a preto ju nemožno obsiahnuť slovom z nejakých spasiteľských spisov, ale len postupne spoznávať vedomosťami, ktoré ju nedefinujú, ale skúmajú jej pravdivosť na reálnych výsledkoch.
Každopádne výklad, ktorý sa sústreďuje nato, čo kto urobil a kto za to môže, ale i nato čo je údajne za tím, len zosilňuje pocit konšpirácie. Z toho potom pltnú predstavy, že najlepšie riešenie je zvrhnúť vládu a prijať novú, neskazenú a teda rozhodne lepšiu. To je však omyl, ktorý sa v našej spoločnosti opakoval niekoľkokrát a nič to neprinieslo, len väčšiu nestabilitu. Zabúdame na to, že i na „západe“ existuje korupcia o čom naše média nepíšu – z čoho potom plyne pocit, že sme najskorumpovanejšia krajina vo svete. Idealizujeme si Západ a používame ho dosť nekriticky, ako zrovnávacie kritérium. Čo potom nahráva stranám, ktorým nejde o odbornosť svojich kandidátov, ale len o víziu pravdy.
Najväčší rozdiel medi východom a západom Európy je v chápaní demokracie. Ľudia vo východnej Európe sú vychovaní v historickom povedomí, že je správne aby rozhodovala elita vyvolených, ktorí sa cítia nad zákonom, pričom ich nikto nemôže kontrolovať. Tento stav je u nás tak zakorenený, že ani najvyšší právnici štátu, nevedia čo je právny štát, keď zástupca predsedu Najvyššieho súdu ČR Pavel Kučera prehlási: „Pokud hrozí pád vlády, nezávislost justice musí jít stranou.“ Aj u nás na Slovensku ešte 20.5.2020 v relácii RTVS povedal JUDr. Alojz Baránik (poslanec za SAS): „Nikde na svete neexistuje táto mečiarovská téza, že prokuratúra má byť nezávislá. Prokuratúra vykonáva plne exekutívnu funkciu, teda plní nejakú funkciu štátu na to, aby štát fungoval“.
Príroda našla pravdu v rozvoji, ktorý je neohraničený, a teda je zmeniteľná a preto ju nemožno obsiahnuť slovom z nejakých spasiteľských spisov, ale len postupne spoznávať vedomosťami, ktoré ju nedefinujú, ale skúmajú jej vplyv na reálnych výsledkoch. Vývoj prírody nebude nikdy ukončený, a ani neodpúšťa chyby, pretože vždy všetko konzultuje s realitou prežitia, teda nie je riadený, ale volený potrebami, čo znamená, že to čo platilo v minulosti už neplatí v prítomnosti a, čo platí v prítomnosti už nemusí platiť pre budúcnosť.
Neustály vývoj hmotného sveta nás núti na sebe pracovať, lebo inak hynieme: Dobrá spoločnosť je rozvíjajúca spoločnosť, ktorej rozvoj nezabezpečíme trestami, utrpením a kajaním sa, ale odmeňovaním za dobre vykonanú prácu a vytvorením priestoru pre odčinenie našich chýb, čím dodáme správny príklad, ktorý prináša dobré výsledky a motivuje ľudí zlepšovať kvalitu života.
V skutočnosti človek od narodenia nie je zlý, ale neznalý a svojou tvorbou sa vo všeobecnosti mení, chápajúc život, ak nie je pod vplyvom náboženskej demagógie, ktorá mu neustále vkladá strach z rizika pri použití rozumu. Náboženstvo nepotrebuje aby človek dospel, ale bol stále závislým na svojom fiktívnom božom otcovi.
Zmysel života, je proste v potrebe ovládnuť prostredie a nie v pokore slúžiť inštinktom strachu z neznáma. To však nepôjde bez podstúpenie rizika pri odhaľovaní reality. Len z poučení z vlastných chýb možno napredovať. Len tak mohol vzniknúť rozum, ktorý u človeka sa pretvoril zo základných inštinktov prežitia na strategické chápanie života.
Náboženstvo sa vždy využívalo k vytvoreniu nádeji lepšieho života, pretože prinášalo správu o proroctve, ktoré vraj ukončí utrpenie. Táto vyrobená nádej vedela vždy ľudí utešiť a priniesť pokoj. No, akonáhle spoločnosť ovládne len jediná a nemenná pravda, ľudia sa začnú príliš uzatvárať a odmietať rozvoj využitým vlastného rozumu, ale podriadiť sa diktátu osvietených.
Kto potrebuje takýchto šialencov, ktorí zničia všetko dobré, čo človek vytvoril.
Za to KDH sú tí praví demokrati, pretože to majú v názve strany. Ak demokracia predstavuje neomylného Boha či cirkev, asi ani nevedia čo demokracia predstavuje. Demokracia sa stala náboženstvom, kde každé spochybnenie tejto predstavy sa stáva rúhaním. Či už ide i sociálnu demokraciu, alebo kresťanskú demokraciu, nejde o demokraciu, pretože ide len o pocit, vlastníctva demokracie, ako nástroja na ovládanie ľudí osvietenými vládnuť.
Aj keď týchto neomylných prorokov inštitucionalizujeme, čo dejiny neraz potvrdili, že je to ešte horšie, ako nejaké scestné subjektívne myšlienky pár jednotlivcov. Moc chceli mať vždy neomylný, ktorí aby neboli považovaní za svojvoľných diktátorských psychopatov, tak si pretvorili prorokov, Boha, predstaviteľov demokracie za neomyl-ných, ktorými nás doteraz vydierajú.
Demokracia má voliť pravdu cez dôkazy a vytvorenú transparentnosť pre rozhodovanie a nie určovať, čo je pravda a kto je náš nepriateľ tejto prav-dy.
Len v realite, ktorá predstavuje hmotný svet je pravda, nakoľko je kontrolovateľná. Pravda nemôže byť v želaní, ktoré nemožno preveriť, ale v overiteľných faktoch. Predmet viery nie je pravdivý ak nie je prepojený na hmotný svet. Zjavenie nie je pravda, aj keď je potvrdený svätým textom, tradíciami či očitými svedkami, pretože odporuje prírodným zákonom.. Prečo, zjaveniam ešte dnes veríme, pretože Boha - vidinu vytvorili kňazi cez vieru, ktorú nemožno konfrontovať. Že by dnes platila viac potvrdená realita, ako nepotvrdené vidiny našich otcov?
Viera v predstavy sama o sebe však nie je zlá. Naopak je potrebná, pretože môže nielen motivovať človeka, ale i zamerať ho správnym smerom ak je kontrolovateľná. Práve vďaka viere môžeme sa v živote posunúť k ďalším levelom v rozvoji života. Avšak viera, predstava, ktorá nie je podloženou realitou, pretože sa nenapĺňa skutkami, ale len vyvolávaním emócií je zavádzajúca, smerujúca nás uveriť i tomu, že existuje svet, kde neplatia zákony rozumu.
Pravá veda je predsa, tá zo stredoveku, kde Boh z ničoho všetko len slovom stvoril! „Buď svetlo!“ a bolo svetlo. Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy.. A Boh nazval svetlo „dňom“ a tmu nazval „nocou“. A nastal večer, a nastalo ráno, deň prvý“. To je predsa tá pravá veda, kde nepotrebujete ani stály zdroj svetla, ale slovo nádeje - . demagógiu.
Máš pravdu, "Čaro rozprávok je v ich pravdivosti. Vypovedajú o živote tak veľa…", ale čo je pravdivé na viere v Boha? Prírodu nikto neriadi, riadi sa sama aby prežila! Len skúmaním prírody poznáme pravdu života.
A čo potom, keď sa bude také dieťa s dvoma priezviskami neskôr ženiť, tak bude mať priezviska štyri?
Ako je potom možné, že veriaci mali zodpovednosť a pritom sa dopúšťali zločinov, ktoré dnes už všetci odsudzujú. Mučenie, upaľovanie za živa, lámanie v kolese u tých, ktorí boli akože v ich oku nezodpovedný, hlavne keď priniesli pokrok v živote človeka.
Kto potrebuje takého Boha, ktorý nezhody rieši zodpovedne násilím...Človek je vraj obrazom Boha, ale akým obrazom, keď nemá mať žiadne práva?
Odporúčame