Pri 60 mil. obyvateľov je 1% 600000 ľudí, čo denne predstavuje 1645 denne.
Pri 60 mil. obyvateľov je 1% 600000 ľudí, čo denne predstavuje 1645 denne.
A fakty ťa nezaujímajú, len náboženské vidiny?
Zaslepenosť svojim egom a vidinou raja toto uctievanie vychádza z nízkych pohnútok, ktoré hovoria, že raj je len pre tých, ktorí uveria v hocijaké ne-zmysly, ba ospravedlnia i zločiny svojho pána.
Svet je natoľko veľký a zložitý, že každý model o jeho vysvetlenie bude ne-presný. Avšak ide o to či naše preukázateľné omyly sme ochotný napraviť – a teda, že naše konanie sa stane postupne stále prijateľnejšie, a nie nemenné, čo by znamenalo, že pre potrebné zmeny v myslení jednoznačne nepriateľské. Vývoj sveta neskončil, menia sa neustále podmienky pre život. Už to samo hovorí o tom, že tento svet nie je nikým riadení a človek aby prežil nemôže sa zastaviť a čakať na nejaké zázraky, na Boha, či nejakú „pravú“ filozofiu, ktorá to za neho vyrieši.
Komunistická ideológia bola vo svojej podstate zamietnutá nie preto, čo hlásala, ale na základe zločinov, ktoré boli vykonané pri presadzovaní svojej pravdy. Náboženské pravdy, to je jedno o aké náboženstvo ide, ale ak sú neomylné, sú presadzované násilím, z čoho vyplávajú podobné, ba i horšie zločiny proti ľudskosti (upaľovanie ľudí za živa, mučenie, genocída z titulu náboženskej perzekúcie asi už neboli zločiny proti ľudskosti).
Potreba neustáleho uctievania Boha i našich predkov i v tom, v čom sa mýlili, nie je cnosť. Uctievať bludy o skromnosti milujúceho Boha, pre ktorého sa napáchalo mnoho zla je doslova zvrátenosť. Môžeme pochopiť ich motiváciu, ale na základe zločinov, ktoré z toho vyplynuli, tak ako na príklade komunistických zločinov, ich už nemusíme nasledovať. Pravý Boh nie je ten, ktorý vyžaduje voči sebe uctievanie. Boh by mal byť na vyššej úrovni a keď uctievanie normálny človek nepotrebuje, ale Boh áno, potom veriaci slúžia bytosti na nižšej úrovni ako je človek.
V súčasnosti je katolícke náboženstvo aj z radov jeho predstavenstva pokrytecky tolerantnejšie voči spoločnosti a i viac sa stará o potreby človeka ako to bývalo v minulosti, dokonca chce ochraňovať síce len slovne – i prírodu. Stavia sa do úlohy „dobrého“ náboženstva ako ochrana pred radikálnym islamom. Táto snaha je len ilúziou. Kresťanstvo nás pred ničím nechráni, naopak nás i spoločnosť oslabuje a pripravuje na boj s islamom s ktorého chce vyjsť ako jediný vodca národa.
Akonáhle sa katolícka cirkev dostane niekde k sluchu, jej diktátorsko - mafiánska štruktúra začne manipulovať ľudí a tolerantnú ohľaduplnosť voči iným názorom okamžite zavrhnú. Je vždy pripravená zaútočiť a prejaviť sa vo svojej radikálnej forme, t.j. priniesť násilné strety, homofóbiu, predsudky, povery, exorcizmus, iracionalitu a odmeňovať verných, pretože Biblia je, čo sa týka navádzania na násilie, genocídu a realizáciu brutálnych trestov ešte omnoho konkrétnejšia ako Korán.
Tieto výlevy sú len komplikované táraniny o tom ako z duše bez mozgu urobiť ducha, pretože vieme, že poškodení mozog si nič nepamätá. Skrátka kresťanské náboženstvo je zúfalý pokus ako zvíťaziť nad rozumom a obísť týmito táraninami oživenie duše aspoň na konci sveta, keď sa "duša" opäť spojí s telom. Čo je rovnaký nezmysel ako stvorenie človeka naraz Bohom. Človek vznikal postupne prispôsobovaným sa podmienkam prežitia o čom svedčí i jeho stavba tela.
To čo tu autor píše o prínose kresťanstva - pochopenie, že i otrok, žena, či telesne postihnutá osoba je človek bola v začiatku kresťanstva pravda. Bolo to poznanie gnostikov, ktoré však kresťanská cirkev prebrala len z časti, pretože gnostici neuznávali ani cirkevnú hierarchiu. Nepotrebovali ich rady ani ich dohľad. Poznanie mali v sebe. Verili, že je v nich božia iskra a tú musia nájsť a zapáliť. Gnosa bol dôraz na samostatné duchovné napredovanie, bez potreby sprostredkovateľa, čo cirkev svätá ktorej išlo o moc, nepotrebovala.
V písme svätom je toľko protichodných pokynov, že niektorí môže byť i správny i keď väčšina sú táraniny. . Avšak cirkev v minulosti asi tie správne pokyny v Písme nevidela, keď napádala zvyk umývať sa na základe toho, že všetko čo robí telo atraktívnejšie, je hriech. Vychádzali z Matúša (15,20), kde Boh hovorí, že jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje. Vychvaľovali špinu…vši nazývali božie perly a byť nimi zamoreným, bolo neklamným znakom svätého muža. Dnes sa tomu zasmejú i cirkevní hodnostári, ale vtedy takýto smiech, ťa mohol doviesť jedine tak na šibenicu. Predstava čo je hriech a čo je správny význam textu písma sa časom menil, akoby podliehal nejakej móde, či lepšie povedané realite, ktorú už nemohli zakryť, tak ohýbali Písmo sväté.
Hľadať v tomto písme niečo nadčasové je smiešne. Aj v tomto článku je postup kňaza logický, čo sa vedelo už pred spísaním Biblie, len zadubenci v tom hľadajú božie pokyny, keď ide do tuhého, inak ich ignorujú..
Ježiš mal síce pokazený víkend, ale svojich oponentov posiela na večné muky do pekla.
Nie je vôbec ani zrejme či Ježiš na kríži trpel, nakoľko bol Boh a neskôr stal z mŕtvych. Dokonca podľa Petrovho evanjelia, ktoré cirkev zakázala vôbec netrpel, len predstieral, že trpí.
Z trojjedinosti Boha vyplýva, že Boh, ktorý poslal sám seba dole na Zem, aby sa obetoval sám sebe a tým nás všetkých zachránil pred sebou samým, čo je predsa filozofia, ktorej nemožno neveriť.
Alebo::- Ježiš sa modlí sám... k sebe? (Mark 1:35 ...Odobral sa na osamelé miesto a tam sa modlil...)
- Ježiš bol vzatý na nebesia, aby sedel ... po svojej pravici? (Mark 16:19 ... a vstúpil na nebesia, kde sedí po pravici Otcovej...)
- Ježiš sa na kríži pýta sám seba, prečo sa opustil a nechal seba ukrižovať? (Matúš 27:46 ...Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?...)
Pre použitie krídiel je potreba vzduch. Že by v tej nesmiernej ďiaľave nebolo vzduchoprázdno? Len gravitácia nejakej teplej planéty udrží koncentrovaný vzduch.
Prečo majú ľudia neustále bojovať so zbraňou v ruke a vzájomne sa vraždiť pre nejakú víziu? Načo je nám taká viera, ktorá nepozná iné riešenie, len vraždenie neveriaceho?.
Z toho je vidieť, že náboženská morálka nerieši problémy zdravým rozumom, reformami v sociálnej oblasti, ale zákazmi a príkazmi, ba dokonca vojnou za diktátora, ktorý nám stanoví pravú morálku. V každej direktívne stanovenej morálke zdroje problémov sú, ktoré nevyriešime filozofiou ani terorom, ale len stanovením základného práva každého človeka mať možnosť sa k tomu vyjadriť. Preto žiadneho diktátora nepotrebujeme, nepotrebujeme ani žiadne zákazy či príkazy v duchu náboženskej morálky, ale zdravý rozum a spoluprácu všetkých ľudí pri reformovaní spoločnosti, ktorá bude zabezpečovať potreby ľudí. Zaoberať napríklad otázkou homosexuality, potratmi, či eutanáziou to nie je nemorálne, ale potrebné pre ďalší rozvoj spoločnosti, aby sme zistili či sú eticky prípustné a za akých podmienok.
Všetci náboženskí fanatici sú chorí! Stratu rozumu nijaká jednostranná viera nevylieči. Človek by živoril do dnešnej doby, keby nepoužíval každý vlastný rozum, ale nechal sa viesť manipulátormi k bezmedznému otroctvu.. Čo prinieslo 2000 rokov tárania o láske k neviditeľnému Bohu. Keby išlo o skutočnú lásku k blížnemu, nebolo by poddaných a sluhov, ale rovnocenných samostatne zmýšľajúcich ľudí, ktorí pochopili, že dôležitejšie je spolupracovať s ľuďmi rôznych názorov na zvyšovaní bezpečnosti a kvality života ako nejaká nezmeniteľná ideológia založená na strachu.
V celej Biblie je opísaných veľa zločinov proti ľudskosti. Všetko sú to skutky Bibliou pripísané Bohu. Teda „hlavnej kladnej postave“ Biblie. Všetky naše pojmy o božej spravodlivosti a dobrotivosti sa protivia podobným ukrutným až diabolským biblickým výmyslom. V tých to odsekoch neinterpretuje biblia Boha ako spravodlivého a dobrotivého, ale ako besného diabla a úhlavného nepriateľa ľudstva. Kto teda bol najväčším sériovým vrahom v dejinách?
Ale čo potom dokáže „hlavná záporná postava“, tradične označovaná ako diabol či Satan? Aký dlhý je výpočet jeho obetí? Alebo je za zlo považovaný len preto, že oponoval Bohu? Biblia spomína jediný takýto čin, konkrétne zabitie rodiny Jóba (Jób 1,13-22). K čomu ale došlo s Božím dovolením, pretože sa preli o pevnosť Jóbovej viery. V pôvodnom rozprávaní však bol za všetky nešťastia uvalené na Jóba priamo zodpovedný Jahve, čo ukazuje na snahu odobrať zlo z povahy Boha a zvaliť ho na niekoho iného.
Ako sa autor Biblie dozvedel o tom, čo urobil Boh. Už len z týchto zjavení je zrejme, že príbehy z Biblie sú účelovo vymyslené. Kto vymyslel epické príbehy Jóba, či Abraháma s obeťou syna, či ako sa Boh rozčúlil nad ľuďmi, ktorých stvoril a všetkých utopil, to nemohol písať normálny človek, to musel byť psychopat bažiaci po moci. A to máme rešpektovať. Prisúdiť psychopatické sklony Bohu je už zámer ľudí, ktorý to urobili schválne, pretože magora sa ľudia viac boja, než keby bol normálny.
A prečo má vôbec Boh potrebu v príbehu Jóba týmto krutým testom Satanovi niečo dokazovať, keď je všemocný a vševediaci? Boh, či Satan zo súhlasom Boha pozabíja všetky Jóbove deti i sluhov a samotného Jóba zohaví... Tento morbídny test sa potom javí ako zábavka vyvolených. A nakoniec skutočne odmenil Boh Jóba za jeho vieru, tým, že mu potom dal niekoľko násobne viac potomkov ako mu vzal?(Jób 42, 10).
Rozprávky o tom, že i kresťanský Boh nechal svojho jediného syna priviesť k pokore a to jeho ukrižovaním za hriech, ktorý ani nespáchal (vraj Eva) sú na smiech. Takáto prihlúpla filozofia nemôže viesť k serióznej debate o príčinách zla, pretože dokáže ospravedlňovať i hrôzy vojen ako potrebné zlo pre svoju očistu, len nie pre tých, ktorí ju spôsobili.
Pravda, ktorá rieši konečnú „spravodlivosť“ až po smrti je sama o sebe pochybná, preto ju zabezpečili sľubmi samotného Boha, avšak Boha, ktorého nikto nevidel, ktorého nikto nemôže primäť k zodpovednosti za svoje skutky. Je zaujímavé, že naplnenie týchto sľubov nie je na bohu, ale len na nás, čím sme sa stali rukojemníci nebeskej diktatúry z ktorej nemožno uniknúť ani po smrti.
Filozofia života, ktorá nie je založená na spolupráci pri riešení aktuálnych problémov ľudí na tejto planéte, o plnenie dôležitých úloh na skvalitnenie ochrany prírody a človeka, o potešenie z odhaľovania prírodných zázrakov nevedie k dobru.
Tvrdenie autora blogu, že naplňovanie materiálnych potrieb nie je dôležité, ale prvoradé sú záujmy ducha je scestné.
Duchovný princíp odlišný od zachovania prírody, od prosperity človeka aj keď ho klasifikuje ako nadradený matérie nie je prísľubom prosperity, ale bol a vždy je základom pre ohlupovanie ľudí, samozvancami bažiacich po moci a majetku. Preto klasifikujú záujem bežného človeka o konzumné vylepšenie života ako nedôstojný materializmus, ako pýchu nad Boha, ako zlo.
Náboženské duchovné táranie o potrebe pokánia pre dosiahnutie dobra, ako duševnej pokory v živote nevychádza z potreby prežiť, ani zo znalosti prírody, ale len z potrieb absolútnej vlády samozvancov.
Viera vo vlastnú predurčenosť vyvolených je základným prvkom viery v Boha, ktorý je vždy na ich strane, čím ich to zbavujú zodpovednosti i keď sú pôvodcom pre mnoho tragédií, ku ktorým nemuselo dôjsť, ale došlo, pretože viera odstraňuje pochybnosti.
Tomu sa ani nedá rozumieť. Ale fanatici si v tom nájdu vždy niečo, na čom sa budú onanovať.
Stačí sa ťa opýtať, len tak pre srandu, aby si sa mal za čo chytať - za akých podmienok by si ty priznal, že viera v Boha (lebo o nič iné tu ani nejde) môže byť chybná. Viem, že odpovieš na základe doterajšej múdrosti , ktorú si prezentoval, že za žiadnych, čo stačí na to aby som s takým zadubencom skončil diskusiu.
Čo z toho logicky vyplýva? To, že neexistuje žiadny dôvod hovoriť o tom, že poznanie na základe viery je faktom, pretože ide len o slovičkovanie bez dôkazov - o mlátenie prázdnej slamy. A preto nie je ani nutné dokazovať, že Boh neexistuje. Ba čo viac, bolo by to nelogické a nevedecké, pretože, medzi veriacimi nie je ani jeden, ktorý by dokázal vytvoriť inú rozumnú vedeckú metódu, ktorá by pripúšťala existenciu kresťanského Boha, a súčasne z tých istých dôvodov nepripúšťala existenciu iného Boha, či len Deda Mráza a Baby Jagy.
Kde máš dôkazy o tom, že Boh existuje - len vo svojej hlave!
Dôležitá správa: Žiaden Boh neexistuje!
Státisíce pútnikov reagovalo na výzvu — rozšíriac tak mor po celej Európe, čím predlžili jeho trvanie až na niekoľko storočí (zomrela jedna tretina obyvateľstva). Viny zvalili jednoducho na židov, ktorých masakrovali na základe domnienky, že oni otrávili vodu. Týchto nezodpovedných náboženských predsudkov o vinníkoch – napríklad zdroju pohlavných chorôb sa cirkev nevzdala ani dnes a preto presadzuje liečenie pohlavných chorôb snahou likvidovať homosexuálov a nie propagáciou používania prostriedkov fyzickej prevencie.
V kresťanskej minulosti boli i horšie obdobia ako pandémie a to príprava obyvateľstva na prichádzajúci Ježišov súd. Pod zástavou Ježiša Krista dokázali vyvraždiť i celé mestá, či celé komunity ak sa neprispôsobili k ich predstave Boha. Katolíci to volajú evanjelizáciou. Za celý proces evanjelizácie sa doteraz nikto neospravedlnil ale naopak ho glorifikujú a majú v tom nových presvedčených pomocníkov, ktorí by radi to s pomocou Ježiša zopakovali.
Odporúčame