Ak sa dá veriť evanjeliám, tak Ježiš bojoval proti každému pojmu času a priestoru, proti zákonom prírody, proti všetkému čo je pevné a ako alternatívu k tomu dával pocit, že len vnútorný svet je ten pravý a večný. Vidieť blaženosť a rozkoš len vo svojej hlave, a teda presviedčať ľudí aby všetko rozdali a prestali odporovať aj zlému - že v tom je láska a podklad pre spásu predstavuje rozklad spoločnosti, ktoré smeruje k vláde neznámych síl.
Dobrá zvesť mala znamenať, že už niet protikladov a nebeské kráľovstvo patrí každému človeku, ktorý sa pokorí. Toto presvedčenie Ježiš potvrdil i tým ako sa správal pred sudcom, žalobcami, na kríži. Neodporoval, nedovolával sa na svoje práva, nikoho nebral na zodpovednosť, a čo je zaujímavé, ani nikto nechcel svedčiť v jeho prospech, nikto nepoukázal na zázraky, ktoré vraj vykonal, naopak chcel mučenícky trpieť. Pre koho bol potom odkaz Ježiša, keď nie pre predstaviteľov jeho učenia, asi ozaj len pre otrokov, ktorý sa nemajú protirečiť vrchnosti.
