Počas 1. storočia nášho letopočtu o Ježišovi a to desiatky rokov po jeho smrti vytvárali legendu o ňom len veriaci, nespomína ho ani jediný rímsky historik, politik, filozof alebo učenec. Ako prvý sa o ňom stručne zmieňuje Plínius Mladší v roku 112 n. l. a to ako osobu provinčného významu. Zo židovských historikov ho v roku 93 ako prvý spomína Jozefus Flávius. Takže je zrejme, že evanjelia ani iné písomnosti o Ježišovi nenapísal Ježiš, ani žiadny očitý svedkovia jeho ústnych výrokov. Navyše najstaršia kompletná kópia Nového zákona pochádza dokonca až z roku 350. Ba i tento „originál“ sa do dnešnej doby neustále menil, doplňoval, ba aj sa vynechávali celé odstavce.
Všetky abrahámske náboženstvá sa založili predstieraním nejakého zvláštneho poslania Bohom oznámeného nejakému jednotlivcovi. Židia majú svojho Mojžiša, kresťania svojho Ježiša a moslimovia svojho Mohameda, ako keby cesta k Bohu nebola inak možná len cez isté zjavenia, ktoré boli dodatočne potvrdené knihami o Božom slove.

