Hlavne, že v tom roku vládla v Európe teokrácia. To, že vtedy klesol počet ľudí zavinil diabol, mor a teraz i sopka, len nie život otroka podľa teokracie. Je zaujímavé, že iné národy ako Čiňania, Araby začali naberať na sile.
Hlavne, že v tom roku vládla v Európe teokrácia. To, že vtedy klesol počet ľudí zavinil diabol, mor a teraz i sopka, len nie život otroka podľa teokracie. Je zaujímavé, že iné národy ako Čiňania, Araby začali naberať na sile.
Tak sa ozvi až o tisíc rokov, keď si to prekonzultuješ s Bohom - inak len táraš.
A čo archeologické nálezy, zachované písomné správy, hlavne z Egypta, ktoré nepotvrdzujú bibliou zapísanú históriu - to je práca diabla, alebo sú vymyslené state v Biblie zapísané diablom.
Ja viem, že z vášho pohľadu som nevzdelaný, pretože Bibliu nepokladám za popis histórie, ale politickú objednávku dokazovať veľkosť a starobylosť kmeňa Izraelitov.
Fakty, ktorí títo „vzdelanci“ neberú do úvahy, že mimo biblické písomné dôkazy prakticky nič nepodporuje biblické rozprávky o patriarchoch Izraela až k Adamovi (už Abrahám, ktorí nebol žid, pričom ktorého pokladajú za otca židov, žil 800 rokov predtým, než sa objavili prvé záznamy o židov a Mojžiš keby nebol vychovaný v Egypte, tak by nevedel ani písať.), nemáme jediný spoľahlivý dôkaz, ktorý by potvrdzoval historickosť Exodu židov z Egypta, ani o veľkej vojenskej invázii do Kanaánu, ale máme tisíce dôkazov o tom, že židia vznikli oddeleným sa od národov žijúcim na Kanaane pred 3200 rokmi a tiež, že biblické príbehy odpísali od ďaleko starších existujúcich národov ako Ugaritu (pred 4000 rokmi), Egypťanov (pred 6000 rokmi), Sumerov (pred 6500 rokmi), Ubaidianovia (pred 8500 rokmi), ktorí o jedinom bohu nič nevedeli.
Tvrdiť, že zlo spôsobuje naša slobodná vôľa, ktoré nám bola daná bohom ako skúška nášho charakteru je tvrdenie, ktoré samo zo sebou je v rozpore. Prečo by Boh stvoril ľudí ako robotov, ktorý ho musia poslúchať, no zároveň im dal slobodnú vôľu, aby ho poslúchať nemuseli. No tí, ktorí využijú slobodnú vôľu a snažia konať samostatne – postaviť na vlastné nohy sú podľa cirkvi chybné roboty, ktoré treba zničiť. Vypadá to skôr tak, že života ľudí sa zmocnil nie jeho tvorca, ktorý rozvinul jeho ducha, ale niekto kto chce mu vládnuť, nie ho rozvíjať ale všetkými prostriedkami ho zničiť, či dostať do dobrovoľnej otrockej pozície.
Hlavne, že ty rozumieš všetkým výmyslom. Žiadny Boh ani peklo neexistuje.
Koľko kňazov po celom svete slúži rôzne bohoslužby, kde sa k nemu modlia, prosia – avšak to nepomáha, spravodlivosť neprichádza a ani božia spravodlivosť prísť nemôže. Ak Boh neexistuje, potom sú všetci, ktorí veria v neviditeľného Boha, cirkevní hodnostári neskutočne smiešne, a aby to nebolo na nich hľadajú vinníkov, ktorý sú príčinou marenia božích zámerov.
Avšak keď je Boh všemocný, prečo takýto dobrotivý Boh podľa Biblie sa bojí neveriacich a požaduje krutosti len voči ním, a pritom dovoľuje aby zlo víťazilo, či nič proti tomu nerobí?
Si len potvrdil to, čo som ti odkázal, že nežiješ skutočný život. Vytvoril si si vytvárajú umelý svet, v ktorom režíruješ vlastné falošné divadlo. Kto sa ti nepáči, toho zmažeš vulgárnosťou. Tento spôsob ochrany pred informáciami, ktoré ti nepasujú síce si vytvoríš ideálne prostredie uzavretej komunity podobnej predstave raja, kde sa ale potiera zvedavosť o možnostiach reálneho sveta.
Ja som pochopil, len ty nechápeš, že existencia Boha je výmysel. Takže žiadne božie slovo nebolo inšpirované, je to len manipulácia kňazov.
Aby bolo jasno moja kritika náboženstva nesmeruje proti religióznym ľuďom, ktorým viera pomáha nájsť istotu, ktorí z viery čerpajú silu, či v kostole cítia mystérium a môžu si spoločne i zaspievať, ani proti viere „samej osebe“, ale proti viere ktorá ničí skutočný život, ktorá vás spútava a vydiera a to prispôsobovaním sa k vymysleným bájkam, ktoré prezentujú ako zmysel života; keď vás zbavujú vlastného myslenia, keď sa s vami manipuluje akejkoľvek forme.
No, aká je to pravda - treba žiť v pokore, plaziť sa pred Bohom a nič od neho nepožadovať, pretože všetko zlo pochádza len od nás a dobro od neho. Požadovať niečo od nášho Stvoriteľa je nevýslovná drzosť, ktorú treba okamžite riešiť - zničením žiadateľa.
V diktatúre sa dozvedáme, že všetko zlo nepochádza od všemohúcich, ale od nás – je to len naša chyba. Preto je neslušné niečo požadovať od Boha, jedinej strany, či kráľa - možno len prosiť. Za to v rámci demokracie vyžadujeme od politikov opak, nie že seba spytujeme, ale správne požadujeme od nich, aby oni boli zodpovedný, bojovali proti nespravodlivosti, aby nás bránili proti chamtivosti a v každom prípade plnili naše prania - prečo to nežiadame od všemocného monarchu, za ktorého sa pasuje i Boh – asi preto, že potom by takýto Boh už prestal byť snom, ale krutovládca.
Demokracia síce dopláca na to, že chce každému vyhovieť. Chudobný chcú časť majetku bohatých; mladý chcú práva starých; cudzinci, ženy chcú práva občanov; zločinci verejné funkcie a demokracia im to dá. Avšak len prostredníctvom demokracie môžeme odhaliť korupciu a zločincov, či neopodstatnené požiadavky. V diktatúre sa ťažko dozvieš niečo o poklese morálky medzi vyvolenými a už vôbec o ich korupcie.
Demokracia oproti diktatúre nekladie na svojich občanov žiadne požiadavky čo si majú myslieť, koho majú milovať, nedá sa zdediť - o tú musíme neustále bojovať, avšak problém je v tom, že v demokracie nevládnu tí, ktorí k tomu možno majú dispozície, ale tí, ktorí na svoju stranu dokážu získať masu. Oslabením vplyvu Boha a jednej strany sa uvoľnilo myslenie ľudí, čo malo samozrejme za následok rozmanitosť rôznych názorov, ktoré historicky u nás neboli podrobené kritike, čím vznikalo i neúmerne množstvo extrémnych názorov. Ľudia sa zatiaľ učia využívať demokraciu i na dobré ciele, načo je treba hodne času a vytvorenie skúsenosti, aby sme poznali nielen dobré úmysly, ale hlavne čo sú to zlé i dobré skutky. Najrôznejšie dezinformačné a náboženské spolky len prilievajú olej do ohňa aká je demokracia zbytočná i keď je možné, že v niektorých prípadoch autori rôznych nezmyslov tomu i veria.
Ešte, že priznávate, že všetky tieto výroky prorokov boli pod inšpiráciou Boha, čo v preklade znamená vymyslené v čase nepríčetnosti.
Súhlasím z článkom, avšak vnútorne obrodenie nikdy nedosiahnete cez náboženskú vieru, nakoľko je taktiež postavená na klamstve.
O akých dôkazoch to hovoríš - bájky z Biblie o stvorení sveta a človeka, ktoré neobstoja pred žiadnym reálnym pohľadom.
O akú pravdu sa tu opieraš, kedy diktatúra bola prínosom pre ľudstvo.
Zmyslom ľudských dejín nie je hľadať spravodlivú vládu pre fanatikov, ale umožniť človeku sa prejaviť tak aby mu bolo dovolené skvalitňovať život sebe i svojmu okoliu.
Život a jeho zmysel nám náboženská viera nijako neobjektivizuje, ale presadzovaním chimér ho subjektívne posúva mimo realitu.
Pre tvrdenia o tejto „pravde“ nie sú dôležité žiadne fyzické dôkazy, ale dôležitejšie je posilniť vieru v spravodlivosť vytvoreným „správneho“ dojmu, pocitov, emócií, ktoré vytvárajú oprávnené presvedčenie, či dojem veľkoleposti, tak aby sa zdalo, že na zabezpečenie spravodlivosti nie sú potrebné rozumové dôkazy, ale viera a svedomie.
Ľudia prijímaným týchto „správnych“ pohľadov obracajú svoju pozornosť nie na realitu, ale na seba a na svoje pocity, čo u nich nielenže tlmí nezávisle myslenie, ale skresľuje i pravdu. Jediným argumentom ospravedlňujúcim túto sabotáž voči samostatnému mysleniu je vytvoriť pocit, že ľudia bez viery nemôžu byť spravodlivý a ani konať dobro, pretože spolupracujú s nepriateľom.
Verím, že väčšina ľudí , vrátane moslimov sa chce chovať dobre a rozumne. Naozaj úprimne chcú byť dobrými. Problém je v tom, ako definujú ono „dobro a rozumno“.
Odumieranie prírody, zároveň znamená začiatok odumierania ľudstva. Preto je dôležitejšie svetsky pochopiť skutočnú prírodu a ju rešpektovať a nie spoliehať sa na to, že keď budem robiť dobre druhým, či nejakému duchu, sa mi to vráti v podobe dobra. I keď láska k Bohu mala stlmiť egoizmus človeka, tak aby nemyslel len na seba. No za dvetisíc rokov reči o dobre, a láske k blížnemu v skutočnosti to nič dobrého pre človeka neprinieslo len vojny a obmedzenosť jednej pravdy. Je na nás, aby si každý sám pre seba sformuloval zoznam potrebných cností, ktoré mu pomôžu rozvíjať svoje schopnosti tak, aby bol okoliu, ale i prírode užitočný.
Ak uvažujeme o morálnosti konania človeka, myslím si, že sa nemáme zaoberať úmyslom konateľa, ale následkami. Toto by malo byť kľúčovým faktorom pri rozhodovaní či človek spáchal dobro alebo zlo.
Nemecký teológ Martin Luther, ktorý nebol sfanatizovaný veriaci aj tak povedal: Rozum je najväčší nepriateľ viery. Každý kto len chce byť kresťanom musí svoje oči odtrhnúť od svojho rozumu.
Preto náboženská viera nie je vstup k vedomostiam, ale vstup do vysnívaného sveta, želaní a očakávaní, vstup síce do ideálneho sveta, ale sveta mimo realitu.
Viera bez dôkazov je prázdna nádoba, pričom sa tvári, že nie je prázdna. Vraj obsahuje všetko i keď k jej obsahu nemôžu dostať ani veriaci, len si predstavujú čo tam môže byť.
K viere v Boha je nutné človeka pripravovať už od malička ako nespochybniteľnú tradíciu jeho predkov, tak aby sa mu stala prirodzenou a nedovoľovalo mu skúmať jej pravdivosť.
Viera v spojení s rozumom pôsobí ako motor civilizácie. To však neplatí pre vieru v Boha, ktorá nie je spojená s rozumom, ale s emóciami - intuíciou, čo nesmeruje k zlepšovaniu životnej úrovne, ale práve naopak, to spôsobuje rôzne nedorozumenia a zlo, ktoré vyúsťujúce až do vojen.
Tvoje predstavy už nezdielajú ani deti, len biblickí zadubenci.
Odporúčame