Moji predkovia by vás nakopali do riti.
Gratuľujem hrdinstvu baníkov!
K druhému odseku: Ja som sa narodil v roku 1956. 33 rokov žil v komunizme. Do roku 1989 ma ani nenapadlo, že by to mohlo byť inak, že by sa komunizmus zrútil, ako domček z karát.
Poviem ti iný osobný príbeh Už na základnej škole som vedel, že chcem vyštudovať vysokú školu a urobím pre tento cieľ všetko. V roku 1968 sa ako prvé rozpadla Pionierska organizácie, následne ČSM a ZČSSP.
V roku 1969 prišli do triedy agitátori, že kto chce vstúpiť opäť do PO. Jediný som zdvihol ruku. Keď sa ostatní na mňa udivene obzreli, tak som povedal, že chcem ísť na vysokú školu. Váhavo sa pridalo asi polovica triedy, napokon nás vzali do PO všetkých.
No nebolo to hrdinstvo, bola to nutnosť, taká bola doba. Vedel som dobre o čo ide, otec práve vtedy len len, že preliezol cez normalizačné previerky. Ak by neprešiel, stal by sa z neho bágrista, ako z jeho kolegu známeho spisovateľa Šimečku, nášho suseda.
Obdobne vojaci počas SNP, nemali na výber, taká bola doba.