Ak pravica nemá lepšieho kandidáta ako nekompetentného politického amatéra Kisku, je to známka neuveriteľnej mizérie. Ale úradujúci viceprezidenti Bútora a Mazák by sa potešili, že majú ďalšiu šancu.
Ak pravica nemá lepšieho kandidáta ako nekompetentného politického amatéra Kisku, je to známka neuveriteľnej mizérie. Ale úradujúci viceprezidenti Bútora a Mazák by sa potešili, že majú ďalšiu šancu.
Mám pocit, že diskutujúci majú problém s pochopením textu. Článok je o tom, že Kiska nechce predložiť doklady o financovaní kampane pred prezidentskou voľbou, ale diskutéri namiesto vyjadrenia k téme prezentujú svoj vzťah k Ficovi.
"EÚ sa neskladá z dvojdomčekov ani z kondomínií, ale zo suverénnych štátov."
Pán Grexa, suverenita je vlastnosť štátu spočívajúca v tom, že je viazaný alebo určovaný len svojou vlastnou vôľou, nie je podrobený vôli a záujmom iného štátu alebo vôli medzištátnych združení. Štát, ktorému iní určujú kto má žiť na jeho území, predsa nie je zvrchovaným štátom!
Nepochopil som zmysel tohoto článku. Ospevovať v súčasnosti Schengen, ktorý sa flagrantne porušuje a považovať slabnúce Francúzsko za nádej Európy je mizernou vizitkou pracovníka Ministerstva zahraničia SR.
Kardinálnou otázkou je, či potrebujeme verejnoprávne média a čo od nich očakávame. Z toho vyplynie všetko ostatné.
Žijeme v systéme, ktorý je schopný manipulovať ľuďmi viac ako ktorýkoľvek iný systém v minulosti. Svet informácií ovládli veľké korporácie a médiá sú ich mocenskými nástrojmi. Spravodajstvo súkromných médií je selektívne, časť informácií sa k verejnosti vôbec nedostane. Preto potrebujeme aj verejnoprávne médiá.
Poslaním verejnoprávnych médií je zabezpečiť právo občanov na nestranné a pravdivé informovanie, aby na ich základe mohol kontrolovať politikov. Ponúkať fakty zbavené ideologických príveskov a podprahových manipulácií. Poskytnúť priestor na oponentúru, bez nálepkovania tých, čo majú iný názor. Lebo pluralita je základnou podmienkou skutočnej demokracie.
O také média by sme mali bojovať a financovať ich aj koncesionárskymi poplatkami. Tak budeme mať aj právo niečo vyžadovať. Obsadzovanie mediálnych rád nikdy nebude bez vplyvu politikov, s tým si neporadíme.
Ukrajina je zástupným objektom konfrontácie medzi Západom a Východom, podobne ako predtým Kórea, Kuba, Vietnam, Afganistan. Zatiaľ čo ruské pohnútky si dokážem vysvetliť etnickými, historickými, hospodárskymi, strategickými a bezpečnostnými motívmi, pre počínanie USA v tejto časti sveta možno ťažko nájsť iné vysvetlenie ako agresivnu snahu o získanie strategickej pozície proti Rusku.
V texte Minských dohôd nie je ani slovo o nejakej povinnosti zo strany Ruska – všetko sa týka Kyjeva a Donbasu. Kyjev dal neraz otvorene najavo, že žiadne dohody nebude plniť.
Premeniť spor na Ukrajine na „zamrznutý konflikt“ by asi vyhovovalo niektorým politikom v Kyjeve a vo Washingtone. Zachovali by si nástroje na vydieranie Ruska a Európskej únie.
Medzi služobným a súkromným letom nie je rozdiel len ak ide o ochranu ústavných činiteľov.
Súkromný let má byť platený tým, kto si ho objedná. Sídlom prezidenta a vlády SR je Bratislava. Tam má prezident nárok na bezplatné bývanie. Ak to neakceptuje, je to jeho problém a tak lety prezidenta do Popradu a z Popradu do Košíc by mal hradiť z vlastných prostriedkov. Má na to, veď jeho plat je bezmála 100 000 € ročne.
Pri troche zlomyseľnosti by sme mohli pochopiť, že ak niekto nie je schopný bezchybne vyplniť daňové priznanie, nie je schopný pochopiť ani rozdiel medzi súkromnou a služobnou cestou. Ale to by nemal byť prezidentom.
Maďarský prezident Schmitt rezignoval keď sa preukázalo, že v dizertačnej práci publikoval cudzie údaje bez uvedenia autora. Nemecký prezident Wulff odstúpil pre podozrenie, či nezneužil právomoci, keď si ako dolnosaský premiér požičiaval od priateľov, prevažne bohatých podnikateľov. A Kiska? Koľko je európskych prezidentov, ktorí sú súčasne aj podnikateľmi (stále má spolu s bratom pôžičkárne v Čechách)? Koľko je prezidentov, ktorí nevedia vyplniť daňové priznanie a pritom poučujú vládu čo má robiť?
Predstavte si, že tento človek uskutočňuje zahraničné cesty. Je samozrejmé, že predstavitelia týchto krajín vedia o Kiskových prehreškoch, veď ich o tom informujú ich veľvyslanci. A on, namiesto toho aby čušal doma a venoval sa vysvetleniu svojich káuz, propaguje našu mizériu, že si nevieme poradiť s nehodným človekom na čele štátu!
Kiskova taktika je očividná. Vyšetrovanie jeho káuz nie je ukončené. Potrebuje umocňovať spor s vládou, Ficom a Kaliňákom aby mohol vyhlásiť, keď vyšetrovanie nedopadne v jeho prospech, že je to ich pomsta. Za oveľa menšie kauzy ako je daňový podvod sa odstupuje z funkcie.
Prezident je najvyšší štátny úradník. Keďže využíva na časté zahraničné cesty štátne prostriedky, mal by považovať za povinnosť zverejniť výsledky týchto ciest. Aký význam mali cesty za princom Charlesom, Porošenkom, Sorosom, na Silicon Valley, alebo aké benefity pre Slovensko priniesla jeho cesta do Mexika. Človek disponujúci elementárnou slušnosťou si predsa nemôže objednať zo štátnych prostriedkov stravu v lietadle za viac ako 17 000 €!
Kiskovi bábkovodiči vedia čo robia a prečo to robia. Vytvárajú druhé mocenské centrum v Grasalkovičovom paláci, čo nemá oporu v ústave Určite to nie je v prospech občanov, ani Slovenskej republiky a jej obrazu v zahraničí!
Začiatkom minulého roka eurokomisár Šefčovič v rozhovore pre Pravdu povedal: „Chceme úprimnú diskusiu aj o tom, prečo už tak dlho existuje rozpor medzi očakávaniami občanov a tým, čo im únia dokáže zaručiť.“ Nebola žiadna diskusia. Ani o piatich scenároch vývoja EÚ ktorú predložil Juncker. Naopak, namiesto politického sa hľadá právne riešenie problému. Je to cesta do pekla.
Štáty strednej a východnej Európy vstupovali do Únie s predstavou, že bude zachovaná národná suverenita, že pôjde o spoločenstvo rovných, v ktorom sa bude rešpektovať hlas každého člena. Nič z toho už nie je pravda. Ako potom dôverovať takejto inštitúcii? Je skutočne v záujme týchto krajín (aj Slovenska) stať sa guberniou v nemeckej ríši?
Zahraničná politika USA sa nemení. Aj v Iráne postupujú podľa Wolfowitzovej doktríny v roku 1992: "Krajina, ktorá pod kvalifikovaným vedením a s využitím domácich surovín dokáže vybudovať moc nezávislú na USA, sa stáva pre USA nepriateľskou krajinou."
Nešťastím Slovenska je, že do všetkého sa mieša politika. Na jednej strane chceme aby minister niečo urobil s nejakým rezortom a na druhej strane mu kladieme prekážky a politické podmienky. Keď má mať minister zodpovednosť, mal by mať aj právo sám si zvoliť najbližších spolupracovníkov a nemali by mu ich vnucovať politické strany ktoré nenesú zodpovednosť za rezort.
Bugár by sa skôr ako predloží "problém" na koaličnú radu mal zamyslieť, čo pozitívneho urobili štátni tajomníci a minister Szigeti, ktorých navrhol do funkcií. A pán Krno by mohol okrem obhajoby inštitútu ktorý "kládol aj nepríjemné otázky" (čo je iste skvelá náplň) napísať, aké riešenia tento inštitút navrhol, aby sme sa nepohybovali len vo sfére dohadov a múdrovania.
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu.
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
V zaujímavom článku ma zaujali upozornenia autora na dve skutočnosti: absenciu zásadných tém vo verejnej diskusii a minimálny konsenzus v otázkach základného smerovania spoločnosti.
Príčinu vidím v mizernej intelektuálnej a morálnej úrovni našich občanov, ktorí volia do parlamentu ľudí s rovnakými kvalitami ako majú sami.
Vytýčenie zásadných tém, vypracovanie stratégie kam má smerovať naša krajina, si vyžaduje vzdelaných a rozhľadených politikov. Otvorená debata na tieto témy by odhalila ich myšlienkovú prázdnotu, nevzdelanosť a absenciu nejakých morálnych zásad. Oni sú schopní „riešiť“ len veci čo deň prináša, s evidentnou snahou pokračovať v súčasnom charaktere politik, ak sa dostanú k moci. A nezabúdajme ani na politikov, ktorí myslia viac na záujmy iných medzinárodných subjektov, ako na záujmy Slovenska.
Navyše akákoľvek dohoda o stratégii naprieč politickým spektrom by znemožnila politickým stranám presadzovať všade svoje záujmy a svojich ľudí a o to ide predovšetkým, nie?
Cieľom zahraničnej politiky USA bolo a bude zabrániť stabilite vo svete.
Toto nie je moja myšlienka, ale tvrdenie Georga Friedmana v jeho knihe "Nasledujúcich 100 rokov". Pripomínam, že Friedman je popredný americký politológ a prognostik, zakladateľ renomovanej spravodajskej agentúry Strategic Forecasting, ktorej služby využívala aj americká vláda. Preto tvrdenie generála Gerasimova nie je pre mňa prekvapením. Napokon sú desiatky príkladov zasahovania USA do vnútorných záležitostí iných krajín. A kam raz vkročí noha amerického vojaka, dobrovoľne odtiaľ neodíde.
„Výrazný úpadok štandardných politických strán nie je náš špecifický jav, ale celoeurópsky trend. Vyplýva z hlbších a systémových príčin.“ Škoda, že sa autor nevenoval týmto príčinám.
Občania neveria, že politika je jednaním v mene spoločnosti. Zastupiteľská demokracia je len ilúziou, že poslanci zastupujú záujem spoločnosti. O všetkom dôležitom rozhodujú silné finančné skupiny a „voľby“ sú už len akýsi povinný folkór. To čo dnes žijeme, je vláda oligarchie.
Pravicová tlač likviduje legitímnosť alternatívy súčasného stavu. Úlohou siete mimovládok je zakrývať skutočné centrá moci a odvádzať pozornosť na falošné ciele.
Ak máme brať vážne pojem demokracie museli by sme demokratizovať aj ekonomické rozhodovanie. Nedávno sa jeden europoslanec na zasadnutí výboru pre sociálne otázky opýtal: „Prečo si, milí kolegovia zo strednej a východnej Európy myslíte, že má niekto záujem aby ste vyspelosťou ekonomiky a životnou úrovňou dobehli Západ?“ Na túto otázku nedokázal nikto odpovedať.
A čo keby si sa zamyslel ty? Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu 242, na základe ktorej mal Izrael stiahnuť ozbrojené sily z okupovaných území. Izrael to ignoroval. Okupuje stále väčšie územie Palestíny, vyháňa jej obyvateľov, ničí ich domy. V roku 1993 bolo na západnom brehu Jordánu 200-tisíc izraelských osadníkov, dnes ich je 600-tisíc.
Za ignorovanie medzinárodného práva sa proti Izraelu nevyvodili žiadne sankcie! Lebo židovská lobby je najsilnejšou politickou silou Západu.
Pani šéfredaktorke Pravdy odporúčam prečítať si Etický kódex novinára. Dočítala by sa, že "hlavnými zásadami, ktorými sa novinár riadi vo svojej práci, sú nestrannosť, vyváženosť, objektivita, poctivosť, čestnosť, pravdivosť, zodpovednosť a dôsledné overovanie faktov." Čo z toho spĺňa Javurek posúdi každý čitateľ a možno by sa o to mala pokúsiť aj pani šéfredaktorka.
Keď má niekto takú amnéziu, že si pri písaní o Ukrajine nespomenie na Minské dohovory a ich neplnenie zo strany Ukrajiny (aj tolerovanie tohoto stavu zo strany EÚ), mal by sa liečiť a nie písať do novín.
Ústavný súd by mal byť zložený zo sudcov a akademikov z oblasti štátu a práva, ktorí nikdy neboli členmi politickej strany. Tým by sa niektoré problémy eliminovali. Ak by prezident mal právo voľby z viacerých kandidátov navrhnutých parlamentom, určite by nemal mať právo sám navrhovať aj kandidátov - to nemá logiku.
Ústava ani žiadny zákon nemôže byť formulovaný tak, aby eliminoval všetky možné negatíva. To občania by mali byť takí rozumní a prieberčiví, aby sa do parlamentu nedostali gauneri, ktorý všetko pohnoja.
Ťažko posúdiť do akej miery je článok objektívny. Mám pocit, že mnohým lekárom sa do nového systému nechce ísť, preto žiadajú, aby pripojenie do systému bolo dobrovoľné. Tým by sa do značnej miery obmedzili jeho pozitíva. Vyhrážanie sa ukončením lekárskej praxe nepovažujem za seriózne.Domnievam sa, že zapojenie sa do systému by malo byť povinné. Stanovenie termínu sa určite dá dohodnúť medzi ministerstvom a lekárskymi stavovskými organizáciami.
Odporúčame