Rovní a rovnejší
„Vždy spozorniem, keď politici začnú hovoriť o národe či vlasti. Skúsenosť hovorí, že sa z toho málokedy vykľuje niečo dobré“.
Gruska urobil objav. Našiel vzťah medzi vlastenectvom a všetkými možnými neduhmi politikov. Naopak to neplatí. Uršula von der Leydenová o národe a vlasti nehovorí, zato má na krku kauzu za miliardy € podivne nakúpených vakcín. Nedávny súdny proces ju neodsúdil, ani neoslobodil, aby mohla byť, podľa potreby „elít“, vydierateľná. To je náš vzor?
Národná identita je povedomie o historickom spoločenstve, ku ktorému patríme, o jeho špecifickej ceste dejinami, je to aj vôľa ku kontinuite generácií. Bez vzájomnej výmeny duchovných hodnôt európskych národov je pojmová kategória Európy obsahovo prázdna. Aj preto je mylné stavať do protikladu národné uvedomenie a program európskej integrácie.
Viem pochopiť, že sa niekto nevie stotožniť s predstavou, že sa narodil na malom Slovensku, ale nechápem, prečo tu žije, keď nemá vzťah k vlasti. Lebo inde by sa neuplatnil?