Principiálne : ak niekto ako P.Tóth nezmieriteľne „bojoval“ proti lexizmu v rokoch 1994 až 1998 a potom sa pri jednom súdnom procese I. Lexovi poklonil a poprosil ho o odpustenie, tak to dostatočne osvetľuje jeho charakter i jeho súčasné postoje.
Jeden fakt P. Tóth priznať musí, že nemá zodpovedajúce vzdelanie ani skúsenosti z oblasti trestného práva a ani výkonu vyšetrovania, aby sám mohol kriticky zhodnotiť tvrdenie generálneho prokurátora Čižnára, či sa „únos Vietnamca stal v Nemecku“ alebo je tomu inak, že sa teda stala časť tohto skutku aj na území Slovenska. Je zavádzajúcim tvrdenie P. Tótha, že „na základe doterajších výsledkov vyšetrovania Nemci nepodozrievajú žiadneho Slováka z aktívnej a vedomej účasti na tomto skutku“, pretože to z nemeckej strany nikto netvrdil.
A k motívu konania slovenských podozrivých, prečo by sa aktívne do „únosu“ zapojili len toľko, že toto predsa má byť predmetom dokazovania po začatí trestného stíhania a nie predmetom novinárskych konšpirácií.
