A čo urobia Ján Vaľo - I. viceprezident PZ a Ľubomír Ábel - viceprezident PZ, ktorým bolo preukázané plagiátorstvo pri spracovaní ich diplomových prác pri získavaní ich doktorských titulov ?
A čo urobia Ján Vaľo - I. viceprezident PZ a Ľubomír Ábel - viceprezident PZ, ktorým bolo preukázané plagiátorstvo pri spracovaní ich diplomových prác pri získavaní ich doktorských titulov ?
V polovici októbra minulého roka D.Lipšic "riešil rómsku problematiku v Plaveckom Štvrtku". Pochodil si po osade, zašpinil topánky, vyhrozil sa zbúraním domov, sľúbil posilnenie obvodného oddelenia v Stupave a ... nič. Ja by som čakal, že D. Lipšic tie "výsledky" z tejto práce v Plaveckom Štvrtku aj zverejní a pochváli sa a bude ich už aj teraz "aplikovať" v Malackách. No nestalo sa tak, neviem prečo, možno nie je čo aplikovať a čím sa chváliť. Je zaujímavé, že tak Plavecký Štvrtok aj Malacky patria pod Okresné riaditeľstvo PZ v Pezinku, takže jeho funkcionári dostali ďalších 60 dní. A potom navštívi D. Lipšic ďalšiu rómsku osadu a dá ďalších 60 dní. A takto to asi pôjde ešte tri a pol roka.
Zdá sa, že redaktor vôbec nevie, čo vlastne štatistika v jednotlivých rokoch a po jednotlivých inštitúciách predstavuje. V polícii, možno, je číslom v štatistike počet "prípadov", ktoré boli pre korupciu vyšetrované t.j. počet vyšetrovacích spisov. Pre MS však môže byť v štatistike uvedené číslo, ktoré predstavuje počet obžalovaných, ktorí boli súdmi v danom roku za korupciu odsúdení. Porovnávať štatistiku počtu vyšetrovacích spisov z MV SR so štatistikou počtu odsúdených osôb z MS SR je miešať jablká s hruškami. Druhá vec, ktorá je problematická pre daný článok a jeho závery je fakt, že prípad či osoba stíhaná políciou pre korupciu napr. v roku 2005 môže byť odsúdená a štatisticky vykázaná súdmi (MS SR) až v roku 2009. To preto, lebo tak dlho trvalo trestné konanie, od začatia stíhania až po jeho právoplatné odsúdenie. Štatistika kriminality (aj korupcie) nie je evidovaná ako účtovný rok od 1.1. do 31.12. daného roku, ale sa prelína, takže môže prísť k značnému skresľovaniu.
Doc. JUDr. R. Fico CSc. určite žiadnu žalobu na Ústavný súd SR nespracuje, pretože sú to z jeho strany len politické prekáračky. Tliachať ale nič na papier, lebo by sa mu právnici vysmiali. Ak došlo k porušeniu tajného hlasovania tak preto, lebo jednotliví poslanci neboli pri vypĺňaní hlasovacieho lístka vizuálne oddelení od ostatných, čo je porušením tajnosti hlasovania (poslanci SMER-u fotili poslancov SaS pri vypĺňaní a fotení hlasovacieho lístka). Ak zákon, pravdaže ani ústava nezakazuje občanovi (poslancovi) pri voľbách si urobiť fotosnímok z vyplneného hlasovacieho lístka a tento po hlasovacom akte zverejniť, týmto počinom sa nemôže ničoho protizákonného dopustiť. Aký je v konečnom dôsledku rozdiel medzi tým, že si vyhotovím fotozáber z hlasovacieho lístka alebo po hlasovaní vonku prezradím médiám (agentúre) koho som volil ? Pravdaže žiadny.
Tajné voľby sú vtedy, ak je zabezpečená pre voliča zodpovedajúca miera intimity, ktorá ho v okamihu volebného aktu "izoluje" od okolitého sveta - nikto okrem voliča nemôže vedieť, ako sa v danom okamihu voľby "rozhodol". Po vhodení lístka do urny však voľby pre daného občana skončili a tým skončila aj ich "tajnosť". Občan môže počas volebného aktu za plentou si odfotiť volebný lístok, ktorý vyplnil a túto fotografiu môže po skončení volebného aktu kedykoľvek a komukoľvek ukázať. Týmto verejnením svojej voľby vôbec neporušuje tajný spôsob hlasovania. Porušením tajnosti volieb je to, ak niekto cudzí počas samotného volebného aktu stojí tak, že tohto za plentou môže vidieť i spôsob jeho voľby a z tejto voľby si robí toto. Krik R. Fica voči foto z tajných volieb je falošný, jeho cieľom nie je ochrana ústavnosti volieb, ale fakt, že už nebudú môcť politici robiť politické prekáračky a skrývať pred občanmi hry o "tajných" politických dohodách k tajným voľbám napr. generálneho prokurátora.
Odporúčame