Je len obyčajným strašením zo strany R. Procházku tvrdenie, že zverejnením nahrávky rozhovoru, v ktorom vystupoval ako "objednávateľ" reklamy t.j. vstúpil do obchodného vzťahu, sa niekto dopustil trestného činu podľa § 377 Tr. zákona. Takýmto prejavom osobnej povahy, ktorý je chránený občianskym zákonníkom § 11 a 12 ako aj trestným zákonom, ako trestný čin podľa § 377, nemôže byť zachytenie rozhovoru medzi dvomi obchodníkmi, ktorí sa dohadujú o výške a spôsobe úhrady za poskytnutú službu. Toto nie je a nikdy nebolo prejavom osobnej povahy (ochrana mena, cti, dôstojnosti...), keďže daná nahrávka môže byť a podľa všetkého aj bude i dôkazom v trestnom konaní, keďže v jej obsahu sú podklady pre možné trestné stíhanie konkrétnej osoby. Bolo by absurdné, aby zákony chránili zločincov a naopak neumožnili občanom zadovážený dôkaz - nahrávku rozhovoru použiť v súdnych konaniach na ochranu svojich práv či všeobecnom záujme, čo je aj záujem na odhalovaní, stíhaní a odsúdení páchateľov zločinov.