Na stupňoch víťazov mávala aj pravoslávny krížik na krku každopádne. Raz prenosové kamery zabrali, ako Chorkinová naznačila kameramanom, aby snímali z väčšej výšky (než z mierneho podhľadu) nastupujúce či prichádzajúce gymnastky - ako vyštudovaná telocvikárka to považovala asi za profesionálnejšie resp. slušnejšie samozrejme atď. Keď sa ani porevolučné Rusko veľmi nestaralo o za socíku nenormálnym tréningom aj počas zranenia chrbtice zdravotne postihnutú gymnastku Muchinovú, žijúcu v malom byte iba s babičkou, zaujímala sa o ňu asi iba Chorkinová zo známych ľudí (ak vôbec bol ešte niekto ďalší - ako hovoril Napoleon, človek nemá priateľov, má ich len jeho úspech...). Podľa mňa môže mať svoj názor na báze svojej skúsenosti, problematika kolektívnej viny v nekolektívnom športe to celé možno iba skomplikuje.


