Môžu sa sťažovať aj u výrobcov počítačov - vyrábajú sa často bez DVD mechaník. Prehrávať na nejakom zariadení pripojenom na internet vecí bude znamenať, že u kamaráta nič svoje pozerať radšej nebudú a naopak...
Môžu sa sťažovať aj u výrobcov počítačov - vyrábajú sa často bez DVD mechaník. Prehrávať na nejakom zariadení pripojenom na internet vecí bude znamenať, že u kamaráta nič svoje pozerať radšej nebudú a naopak...
Na to ale spoločnosť potrebuje aj určitý dobromyseľný postoj, lebo inak nastane ľahko viktimizácia slušných akýmkoľvek spôsobom a zlé vlastnosti zostávajúcich (akoby samopoverených) sa zabývajú s plnou vážnosťou v akože trhových mechanizmoch.
Ono je to všetko na diaľku - ak by teoreticky bol malign narcista. bol by ním býval rovnako v 50-ke aj v 18-ke. Ono je to asi rovnako či viac firmvér než "zmes" vlastností (a rečnícky efekt je, že sa povie názov a to, čo tomu trochu zodpovedá), na základe ktorej to možno my ostatní vieme trochu pochopiť, keď si o tom premýšľame, dáme vnímané do súvislostí (to sa v skutočnosti nepodarí každému na 1. pokus, niekedy ani na 3.) a keď si trochu osvojíme názvoslovie vytvorené za desaťročia a za cenu veľkej námahy a úsilia (nielen nezainteresovaných). Mimochodom koľko majú "šancu" študovať malign. narcizmus napr. lekári? U nás (ČSSR) bola "Klec pro dva" natočená asi min. tri roky po vyjdení nejakej Frommovej práce o tom.
Horšia je štandardizácia a organizovanie takých - popísaných a nerozhoduje, či v tomto prípade aj reálnych - vlastností ako vlastne neexistujúcich v bežnej spoločnosti s bežnými obmedzeniami (na rozdiel od tých "hore").
Nadpis vyznieva takmer bombasticky a úvodná fotografia náhodou vyšla trochu farebne nepatrne chladnejšia (blesk), ale aj tak fotografovi sa prevažne zadarilo. Iba napr. hlboké čierne odtiene bez protiváhy majú na automatiku blesku nepriaznivý účinok (preexponované tváre) a je ťažké tú hranicu pri reportážnom štýle s normálnym kontrastom presne odhadnúť - my pohodlne vidíme už redukciu do upraveného rozsahu/výsledku.
Mám taký dojem, že aj prenikanie do pozícií (alebo ich vytváranie), kde teoreticky možno sem-tam niekoho fašisticky „spracovať“ pod oficiálnou zámienkou sa stávalo s desaťročiami nie oveľa komplikovanejším ako pred tými cca 70 rokmi a zaujímavé je, že niekedy to mohlo bývať aj pomerne nezávislé od predošlej oficiálnej rozšírenosti v skutočnosti presadzovaného spoločného cieľového ideálu (pripomína to lobizmus ap.).
Aj do formálnej inštitúcie je možné nainštalovať si agentov nejakého postoja a súčasne niekoho, koho treba za domnelý „nepostoj“ perzekvovať. Teraz aj prostredia tzv. na okraji spoločnosti sú možno chápané z tej strany, že ide tiež o príležitosť podobného typu.
Zaujímavé, ako sa nám zo Štepkovej hry z čias socíku podobne ako z vizuálnej stránky inscenácie poľskej hry o Jánošíkovi (a zaujímavo podobne v burianovskom filmovom humore vtedy novovzniknutej ČSR) pripomína jeden problematický rys "rukolapných" predstaviteľov ústrednej štátnej moci - čižmy sú čisté, hlavy erárne ((dúfam) citát z prvého príkladu).
Len aby časom Web 3.0 nebol nejaký retaliatory internet...
Dnešný všeobecný dojem je zrejme trochu aj výsledkom toho, že "mediálny priestor sa rozdáva neuvážene" (v čl.) a na tom je na príčine tá "neuváženosť", teda jej prepožičaný marketingový a v podstate pomocný mocenský význam pre nepremyslené a/alebo uniformne vyzerajúce prispôsobenie, pre odhliadanie od toho, čo vari každému fotografovi pripomenie aj napr. tu umiestnená česká módna fotografia, teda že "stojíme na pleciach velikánov". Mizéria minulého režimu napr. mala problém i s tým, že symbolickými velikánmi boli oficiálne predovšetkým vždy aj akosi režimovo „silovo“ chápateľní tzv. klasici marxizmu-leninizmu. Z vedomia istej nadväznosti či jej potláčania (existujú aj zámienky v živote a tiež paradoxné a selektívne dominantné tendencie niektorých ľudí (nazvateľné či podopriteľné nejakou "konzervatívnou dogmou")) vyplýva asi aj možnosť zaujímavých otázok vznikajúcich v kontexte s predpokladom, že "každý z nás robí veci V DANOM OKAMIHU najlepšie, ako vie", lebo marketing, moc, masové javy, manipulácia (možno i masové publikum niekde) majú niekedy oveľa viac toho času než tie naše/jednotlivcove individuálne okamihy.
V podstate je to tá teória o poisťovacom podvode samopotopením. Vďaka zhode lodí Titanic a myslím Olympic by boli pri troche snahy obidve teoreticky dokonca prešli plavebnými skúškami i prostredníctvom zopakovanej skúšky iba jednej z nich.
Primárny odpor ku konšpirátorom pochádza asi z činnosti ľudí/súčiastok (a teda často tiež obetí konšpirácie) združení, ktoré z vybraných polit. informácií vyrobia nejakú rýchlonátlakovú a hneď uzatváraciu situáciu na vyradenie človeka čiastočne či úplne z jeho pôvodných kontextov A ZARADENIE DO TÝCH SVOJICH, o ktorých už konšpiračné teórie nebude môcť vedieť samostatne vytvárať (a teda už samostatne ani o tých pôvodných oznámených pri "verbovaní", poskytnú mu preto myšlienkový surogát/náhražku). Bežne sa dá ešte (radšej) rozlišovať medzi konšpirológmi (teoretikmi rôznej kvality o konšpiráciách a konšpirátoroch) a konšpirátormi, vykonávajúcimi niečo v utajení.
upresnenie - myslel som represantov v záujme tzv. socíku - teda ak ho nemali za úlohu posledných ale 9-10 rokov vlastne rozkladať... ale ani to by na veci nič nemenilo.
Ibaže aj mnohí represanti socíku boli vlastne neskorší špekulanti a teraz by jednoducho zaradili PRE TÝCH OSTATNÝCH akože spiatočku, keď už asi majú ešte lepšie poriešené ako sa dalo... Nemyslenie je nemyslenie a nič výsledok v krajine nenahradí, ani televízia, ani trhový mechanizmus, ani korporátna konkurencia ani mechanizácia myslenia samotná. Zatiaľ ani počítače, označované dávnejšie namiesto "samočinných" za (staršie) "mechanické" - veľmi sa ani nemýlili.
Od prezidentskej kampane to nemá až tak ďaleko - obidvaja sú vraj príbuznými niektorých Bushovcov - každý z jednej strany asi. Angelina je členkou CFR a na základe práce v medzin. organizáciách môže prednášať ekonómiu...
Pojem One-Man-Show akosi pripomína západný filmový reklamný miniplagát zo začiatku 80-tych rokov, kde to pojali vtedy západniarsky "komerčne" - tam nejaký "chudák" akože nedobrovoľne predstavoval doslova One-Man-Show - bez S/M "rekvizít" či čohokoľvek uväznený sám v klietke.. Dalo by sa to i tak interpretovať, že pri totálne jednoosobovej show vyplýva zo situácie izolácia a premiestňovanie iba nezávislými vonkajšími silami, ktovie akými.
Napadá mi akási analógia presadzovania hocičoho, že na to stačí pomaly One-Man-Show. Lepšie troch až štyroch - teda niečo ako: obeť, kanalizátor/inštitúcia, sponzor a príp. konzument výhody. (Toto s farbami je veľmi mierna verzia - rád používam iba originálne farby, lebo na síce inej značky, ale fotograficky používaných, dávali iné farby v kombinácii iné výsledky a aj životnosť nebola super... ale bola tá možnosť pokusu NVN.) Či chce niekto presadzovať niekde agentúru vplyvu alebo novú sektu, alebo arbitrárne vybrať obeť na poukázanie, že to je ten jediný, ktorý legálne dostupnú informáciu napr. z internetu by NÁM mohol čítať či šíťiť či upozorňovať na ňu, alebo v klietkach poviazané reálne osoby, obyč. ženy, na výtvarnej výstave - netreba v skutočnosti komplikovaný konsensus, zabezpečuje to v pripade potreby - netvrdím, že v každom a najmä umeleckom prípade - aj jednoduchá psychológia ľudí, niekedy priveľmi...
c/ Z "objektívnejšieho" hľadiska (aby sme dodržali dobový zvyk) sa ale asi vynechala jedna generácia (a hlavne jej verejná reflexia) v kontexte politiky (ktorá by mala rezervovanejšie postoje, i keď asi nie až ako J. Maxwell vyrastavší v detstve medzi trochu cynickými diplomatmi vo Vatikáne). Trochu iný pohľad teda budú mať až deti ponovembrových politikov, samozrejme daný už kompatibilnými východiskami (a teda inými možnosťami využiteľnosti).
b/ rispôsobenie sa ľudí ŠTBáckemu režimu sa najľahšie udeje podobne ako u samotného režimistického udávania ústupom od obsahu činnosti k výkonu divadla či taktík disciplíny - náhradou nedôveryhodného obsahu. Neviem o tom, že by potomkovia ľudí, ktorí boli kedysi bízko pri moci, boli za hlbokého socíku oplývali nejakým enormným bohatstvom, hoci veľkosť radových horských hromadných ubytovacích miestností napr. pre vedcov a pre porovnanie pre vtedajšie Min. vnútra naznačuje priority. Podľa mňa čisto obsahovo boj proti "komunistom" uprednostnil síce subjektívne úplne správne ľudí ukrivdených, ale často predsa len fungujúcich, teda "vychovaných" od obsahu k disciplíne podobne ako boli samotnú situáciu vytvárajúci ŠTBáci.
Odporúčame