a/ Komunisti takí či onakí neboli v spoločnosti sami a nemali žiadne ochranky ani výlučné štvrte ani takmer nič, možno štátne dače v ZSSR vo väčšom počte. Často sa z toho nemajetnejšieho východiska odvíjal ich kádrový profil. Konzumentskou ambíciou v straníckom zmysle by som nazval ústup od snahy o pôvodný, hoci agentmi z 1948 aj tak asi totálne petrifikovaný, primitivizovaný a nedostatočne odborným a chápajúcim satelitotvorným režimom zohyzdený polit. režim a nasadenie "nahých" či lenivých mocenských tehník (alebo riadených napr. sociopatií či faktickej kriminality na niektorých riadiacich miestach), implikujúcich tak opak toho, čo režim hlásal z hodnotového hľadiska, v podstate umelým bezdôvodným akoby "zľudovením", ale už vtedy CHAOTICKÝM. Možno si chaos mohli a museli dovoliť, veď tu bol pevný ZSSR. Nemyslím si, že by vtedajší bežní politici vymieňali moc za ľahšiu dostupnosť drahého alkoholu alebo áut (skôr mali zo svojho krátkovlnného "ľudu" nepriznanú paranoju za T613-ky).